Kategória: Nezaradené

Trnavská župa začína realizovať program zameraný na prevenciu neprenosných ochorení a podporu zdravia. V spolupráci s občianskym združením Sekunda pre život chce zvýšiť povedomie obyvateľov o rizikách závažných ochorení a možnostiach, ako im predchádzať. Významnú časť aktivít bude tvoriť vzdelávanie študentov stredných škôl. Župa program predstavila na úvodnej konferencii v Trnave, čím odštartovala jeho realizáciu v rámci Švajčiarsko-slovenského programu Zdravie.

„Zdravotníctvo je jednou z mojich županských tém a prevencii sa venujeme dlhodobo. Som presvedčený, že včasná informovanosť a správne návyky môžu pomôcť predchádzať mnohým vážnym ochoreniam. Aj preto sa Trnavská župa ako prvý samosprávny kraj zapája do tohto programu. Chceme, aby mladí ľudia rozumeli rizikám, vedeli sa zodpovedne starať o svoje zdravie a dokázali v kritickej chvíli pomôcť aj druhým,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Program sa zameria na prevenciu srdcovo-cievnych ochorení, cievnych mozgových príhod, cukrovky a obezity, ale aj na riziká spojené s fajčením a vysokým krvným tlakom. Pre študentov druhých a tretích ročníkov stredných škôl sa počas troch školských rokov uskutoční 24 vzdelávacích podujatí, do ktorých sa zapojí 11-tisíc študentov.

„Dôležité je, aby prevencia nezostala iba pri teoretických informáciách. Študentov budeme vzdelávať aj v tom, ako rozpoznať príznaky cievnej mozgovej príhody či iných akútnych stavov, kedy privolať pomoc a ako postupovať pri poskytovaní prvej pomoci. Do prípravy a realizácie vzdelávacích aktivít zapojíme pedagógov aj odborníkov, aby mladí ľudia získali vedomosti, ktoré môžu využiť v každodennom živote,“ uviedla riaditeľka odboru zdravotníctva Úradu TTSK Lucia Šmidovičová.

Program potrvá do septembra 2028. Jeho celkový rozpočet presahuje milión eur. Financovaný je zo švajčiarskeho príspevku a štátneho rozpočtu. Cieľom je prispieť k zníženiu výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať, a odvrátiteľnej úmrtnosti. 

Najstarší zlatý nález, aký sa dosiaľ podarilo objaviť v Trnave, uvidia návštevníci novej expozície Najstaršie dejiny v Západoslovenskom múzeu. Približne tritisíc rokov starý zlatý vlasový drôt našli v miestnej časti Trnavy, na Kopánke len koncom septembra. Múzeum ho predstaví spolu s viac ako 300 autentickými archeologickými nálezmi z Trnavy a okolia. Novú stálu expozíciu slávnostne otvorí v pondelok 19. októbra o 17.00 h.

Zlatý vlasový drôt pochádza z mladšej alebo neskorej doby bronzovej. Nález pribudol krátko pred dokončením expozície a patrí k jej najväčším zaujímavostiam. Verejnosť tak dostane príležitosť pozrieť si aj predmet, ktorý archeológovia objavili iba pred niekoľkými týždňami.

„Ide o približne 3000 rokov staré zlato, najstaršie, aké sa nám v Trnave podarilo nájsť. Zlatý vlasový drôt bol objavený koncom septembra na Kopánke a návštevníci ho už uvidia v novej expozícii,“ hovorí Andrej Sabov, archeológ Západoslovenského múzea v Trnave, ktorý je zároveň autorom expozície.

Najstaršie dejiny predstavia život v regióne od paleolitu po včasný stredovek. Návštevníci spoznajú, ako ľudia v jednotlivých obdobiach bývali, pracovali, získavali obživu a obliekali sa. Expozícia chronologicky predchádza Dejinám Trnavy, ktoré múzeum otvorilo v roku 2024. Spoločne ponúknu širší pohľad na minulosť mesta a jeho okolia.

Od poslednej reinštalácie archeologickej expozície v 90. rokoch pribudlo množstvo nových nálezov aj poznatkov. Múzeum preto predstaví predmety z novších výskumov i vzácne zbierky, ktoré dlho zostávali v depozitári.

Okrem najstaršieho trnavského zlata návštevníci uvidia bronzové šperky z hrobu bohatej ženy, ktorý objavili pri rekonštrukcii materskej školy v Brestovanoch. Vystavená bude aj zlatá minca z hrobu v areáli trnavského cukrovaru, nájdená už v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Najstaršie obdobie zastúpi paleolitický pästný klin z Košolnej, mladšiu dobu kamennú aj kultová nádoba v tvare zvieraťa z Abrahámu. Súčasťou expozície budú tiež nádoby zo staršej doby železnej z mohylníka v Bielom Kostole či včasnostredoveké hrobové nálezy z Vajslovej doliny.

„Chceme, aby si návštevníci vedeli lepšie predstaviť každodenný život ľudí v minulosti. Preto im ukážeme aj repliky odevov, šperkov a zbraní z reálnych materiálov. Uvidia, čo ľudia v jednotlivých obdobiach nosili a používali. V miestnostiach sme mysleli aj na miesta na oddych, aby si každý mohol prejsť expozíciu vlastným tempom,“ hovorí Lucia Duchoňová, riaditeľka Západoslovenského múzea v Trnave.

Moderné spracovanie zahŕňa dotykové obrazovky, zvukové nahrávky, modely prepojené s animáciou aj predmety určené na skúmanie hmatom. Expozícia zároveň priblíži archeológiu ako vedu, prácu archeológa a zákonné postupy pri náhodnom objavení archeologického nálezu. Popri poznávaní minulosti tak návštevníkom vysvetlí aj význam ochrany archeologického dedičstva. Počas vernisáže sa o 18.30 h začne komentovaná prehliadka s Andrejom Sabovom. Po otvorení bude expozícia prístupná počas otváracích hodín múzea každý deň okrem pondelka.

Realizáciu expozície financoval Trnavský samosprávny kraj. Časť osvetlenia je financovaná z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. Hlavným sponzorom slávnostného otvorenia je advokátska kancelária Prosman a Pavlovič. Vernisáž podporili aj vinárstvo Terra Parna, mäsovýroba Róbert Gašparík a COOP Jednota Trnava.

Na mieste, kde žili a 21. februára 2018 boli zavraždení novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová, dnes slávnostne otvorili Pamätník slobody slova. Vznikol z iniciatívy Trnavského samosprávneho kraja a so súhlasom rodín Jána a Martiny. Je miestom spomienky na dva zmarené mladé životy, ale aj pripomienkou spoločnej zodpovednosti chrániť slobodu slova, pravdu a spravodlivosť.

„Na jar 2018 som si pri ceste okolo Serede všimol tabuľu upozorňujúcu na Múzeum holokaustu. Vtedy mi napadlo, že aj miesto, kde boli zavraždení Ján a Martina, musí zostať súčasťou našej pamäti. Dnes tu stojíme pred dokončeným pamätníkom. Osem rokov od vraždy však stále čakáme na úplnú spravodlivosť. Rodiny Jána a Martiny predovšetkým. A spolu s nimi aj celá spoločnosť. Nech nám toto miesto pripomína, že nesmieme rezignovať na slobodu, spravodlivosť ani pravdu, nech je akokoľvek nepohodlná,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo za účasti rodín Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, predstaviteľov verejného života a hostí zo Slovenska i zahraničia. Pietny program moderoval Martin Staňo.

Herečka Emília Vášáryová predniesla báseň Jána Kuciaka Nezomriem!!! a spolu s Tomášom Maštalírom čítala úryvky z knihy spomienok Umlčaní: Príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tomáš Maštalír zarecitoval aj svadobnú báseň, ktorú Ján napísal Martine.

Hudobnú časť programu tvorili skladba Pieseň bez slov od Jozefa Luptáka a moldavská uspávanka Maruta v podaní violončelistu Jozefa Luptáka a klarinetistu Branislava Dugoviča.

Prítomným sa prihovorili Jozef Kuciak, Zlatica Kušnírová, výtvarník Martin Piaček, trnavský vicežupan József Berényi a župan Jozef Viskupič. Po príhovoroch nasledovalo slávnostné otvorenie pamätníka a jeho prehliadka.

„Chcem sa Trnavskej župe a pánovi županovi poďakovať za to, že keď sme sa pred rokmi dohodli, že tu má vzniknúť dôstojné miesto na pamiatku Jána a Martiny, svoje slovo dodržali. Pre rodiča je veľmi ťažké stáť na mieste, kde prišiel o syna. Dnes však cítim aj vďaku. Za to, že Ján a Martina nebudú zabudnutí. Tento pamätník bude pripomínať ich život, ale aj to, že pravda a sloboda slova majú zmysel. Ďakujem všetkým, ktorí pomohli, aby tu dnes mohol stáť,“ povedal Jozef Kuciak, otec Jána Kuciaka.

Záhrada ako miesto stíšenia a premýšľania

Architektonická podoba pamätníka vzišla z verejnej anonymnej výtvarno-architektonickej súťaže, do ktorej bolo predložených 30 návrhov. Zvíťazil návrh Záhrada od architektov Benjamína Brádňanského a Víta Haladu a výtvarníka Martina Piačeka.

Návrh pracuje s motívom naklonenej roviny ako metafory vychýlenia spoločnosti z rovnováhy. Pamätník tvorí vstupný pavilón zapustený do terénu a spomienková záhrada, ktorá návštevníkov vedie do pokojného pietneho priestoru. Jeho súčasťou je aj výtvarné dielo Martina Piačeka.

„Na tomto mieste sa stala tragédia, ktorú nemožno pochopiť ani zabudnúť. Našou úlohou preto nebolo vytvoriť monument, ktorý by na človeka kričal, ale priestor, ktorý dokáže mlčať. Aby sa návštevník mohol zastaviť, spomenúť si a premýšľať. Verím, že práve v tom je sila tohto miesta – že nebude hovoriť iba o smrti Jána a Martiny, ale aj o živote, ktorý mali pred sebou, a o hodnotách, ktoré po sebe zanechali,“ uviedol Martin Piaček.

Trnavský samosprávny kraj investoval do vybudovania pamätníka 650-tisíc eur. Krajské zastupiteľstvo jeho realizáciu jednomyseľne. Údržbu a prevádzku areálu bude zabezpečovať Vlastivedné múzeum v Galante, ktoré zároveň uchováva predmety z pozostalosti Jána a Martiny vrátane pôvodnej brány.

Praktické informácie pre návštevníkov

Pamätník slobody slova sa nachádza vo Veľkej Mači na mieste pôvodného rodinného domu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Je prístupný širokej verejnosti ako miesto individuálnej spomienky a tichého zamyslenia.

• Miesto: Brezová 558, Veľká Mača
• Otváracie hodiny: denne od 9:00 do 19:00 hod.
• V zimných mesiacoch: denne od 9:00 do 16:00 hod.
• Správca: župné Vlastivedné múzeum v Galante
• Vstup: bezplatný a bezbariérový

Október je v našej spoločnosti už tradične symbolom vďaky, úcty a uznania voči starším generáciám, ktoré svojou celoživotnou prácou a skúsenosťami formovali náš kraj. Trnavský samosprávny kraj (TTSK) v spolupráci s Jednotou dôchodcov na Slovensku (JDS) preto aj tento rok zorganizoval obľúbené podujatie pri príležitosti Mesiaca úcty k starším. Zúčastnilo sa ho približne 200 seniorov z okresných organizácií JDS – Skalica, Senica, Trnava, Dunajská Streda, Galanta, Holíč, Piešťany, Hlohovec a Sereď.

„Mesiac úcty k starším nie je len o gestách, ale najmä o stretnutiach a vďake za všetko, čo pre náš kraj spravili. Chceme, aby naši seniori žili aktívne, stretávali sa a vedeli, že v župe majú oporu. Preto im pomáhame konkrétnymi vecami – od modernizácie zariadení sociálnych služieb až po bezplatný SOS gombík, telemedicínu či SeniorPasy, vďaka ktorým môžu pohodlne cestovať regionálnymi autobusmi za svojimi blízkymi,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič.

Doobedňajšia časť programu sa uskutočnila v priestoroch župnej SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Trnave. Na účastníkov čakala séria užitočných prednášok zameraných na prevenciu kriminality či problematiku závislostí. Študentky župnej Strednej zdravotníckej školy z Trnavy pre seniorov opäť zabezpečili meranie krvného tlaku a masáže rúk.

Popoludní sa program presunul do župného Divadla Jána Palárika v Trnave, kde si všetci účastníci vychutnali divadelné predstavenie ,,Šumafuky“ v podaní Divadla na Trakoch. Hra ponúkla mozaiku tragikomických skečov, jemného humoru a hudby, ktoré spoločne otvorili pohľad na každodenné ľudské príbehy a vzťahy.

Toto tradičné podujatie, ktoré sa uskutočnilo uplynulý piatok, tak opäť vytvorilo priestor na priateľské stretnutia, odovzdávanie skúseností a zaslúžený oddych v príjemnej atmosfére.

Trnavská župa spolu s Krajskou inovačnou rozvojovou agentúrou (KIRA) odštartovala nový ročník rozvojového programu župný Kampus. Ten vysokoškolákom prináša priestor na rozvoj zručností, vzdelávanie a prepájanie s praxou cez mentoring, networking či praktické workshopy zamerané na design thinking, komunikáciu či riešenie konfliktov. Šesť vybraných vysokoškolákov tak získalo možnosť stážovať v partnerských organizáciách župy aj bezplatné ubytovanie v centre Trnavy na Nádvorí až do júna budúceho roka.

„Vytvárame mladým ľuďom také podmienky, aby neodchádzali, ale rozvíjal svoj talent priamo tu u nás doma. Kampus prepája študentov s praxou a pomáha im rásť nielen profesijne, ale aj ľudsky. Chceme, aby už počas školy videli, že svoje nápady môžu pretaviť do praxe,“ uviedla koordinátorka Veronika Káčerová z KIRA.

Do ôsmeho ročníka sa zapojili študenti a študentky zo všetkých troch trnavských univerzít. Medzi účastníkmi sú Simona Adamusová, Vitalii Ermakov, Júlia Kučerová a Ema Mináriková z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM, Julian Dimov z Materiálovotechnologickej fakulty STU a Veronika Plachá z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

Kľúčovou súčasťou župného Kampusu je práca na reálnych zadaniach pre lokálnu komunitu a regionálnych partnerov. V minulosti študenti navrhli novú stratégiu na sociálnych sieťach pre Dobrovoľnícke centrum Trnavského kraja, pre Trnavské rádio vytvorili manuál na nábor stážistov vrátane pilotného eventu a pomohli zefektívniť aj oslovovanie študentov na vysokých školách.

Viac informácií o programe, jeho aktuálnom dianí a ponuke workshopov a kurzov dostupných aj pre nerezidujúcich študentov nájdete na webovej stránke www.kampus.sk alebo na Instagrame @nadvorie_kampus.

Kampus je možný vďaka podpore rodiny Trnkovcov, pričom je financovaný aj z eurofondového projektu Miestny inovačný plán (MIP) a spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu Slovensko. Župa ním potvrdzuje, že investuje do talentov a buduje ekosystém, v ktorom sa mladým ľuďom oplatí rásť, pracovať a rozvíjať Trnavský kraj.

Ďalší most v havarijnom stupni je vďaka Trnavskej župe minulosťou. Obyvatelia Veľkých Úľan a vodiči využívajúci cestu II/121 majú po novom bezpečnejšie a komfortnejšie spojenie. Trnavská župa dokončila rekonštrukciu mosta cez Čiernu Vodu, ktorý bol jedným z ďalších problémových miest na krajskej cestnej sieti. Župa zároveň pokračuje v opravách ciest a mostov od Skalice až po Žitný ostrov.

„Keď sme po roku 2017 začali riešiť stav krajských mostov, desiatky z nich boli v havarijnom stave. Dnes už máme za sebou desiatky rekonštrukcií a v ďalších napredujeme. Most vo Veľkých Úľanoch je konkrétnym príkladom toho, že sa nám darí zlepšovať stav krajskej infraštruktúry a zvyšovať bezpečnosť na cestách. Aj pri tejto rekonštrukcii sme využili eurofondy. Ich zmysel je práve v tom, že sa premietnu do konkrétnych stavieb, ktoré ľudia používajú každý deň – v tomto prípade do bezpečnejšieho mosta pre vodičov aj chodcov,“ povedal počas slávnostného otvorenia premávky trnavský župan Jozef Viskupič.

Obnova mosta priniesla lepšie podmienky pre automobilovú dopravu aj peších. Rekonštrukcia sa zamerala na obnovenie technického stavu mosta, odstránenie závad, nové odvodnenie a zvýšenie bezpečnosti a plynulosti premávky. Súčasťou stavby je aj verejný bezbariérový chodník pre peších. Na moste pribudli tiež dva Smart Road prvky, ktoré dokážu sledovať dopravný tok a poveternostné podmienky. Práce sa začali v októbri 2025 a skončili sa 30. septembra 2026. Celkové investičné náklady na rekonštrukciu mosta dosiahli 915-tisíc eur. Na obnovu mosta získala Trnavská župa nenávratný finančný príspevok z Programu Slovensko vo výške 769-tisíc eur.

„Pre obyvateľov Veľkých Úľan a okolité obce je táto cesta dôležitým spojením, ktoré využívajú každý deň. Som rád, že sa podarilo obnoviť aj tento most a zlepšiť tak podmienky pre vodičov aj peších. V Galantskom okrese zároveň pokračujeme v opravách ďalších ciest a mostov, ktoré majú priamy vplyv na každodenné cestovanie ľudí, napríklad pri Kráľovom Brode,“ uviedol trnavský vicežupan József Berényi.

Na prelome septembra a októbra sa v Košiciach uskutočnil ďalší ročník Športových hier mládeže SK8. Po minuloročnom úspešnom pilotnom ročníku si na podujatí opäť zmerali sily výbery stredoškolákov zo všetkých ôsmich samosprávnych krajov Slovenska. Reprezentanti škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) predviedli na palubovkách bojovné výkony a odnášajú si zo zápolení cenné umiestnenia vrátane strieborného úspechu.

Najväčšiu radosť priniesol turnaj vo futsale dievčat. Družstvo zložené zo študentiek župného Gymnázia a Strednej športovej školy Jozefa Herdu v Trnave predviedlo fantastické výkony a v silnej konkurencii vybojovalo skvelé 2. miesto.

„Naše študentky a študenti ukázali obrovské srdce, odhodlanie a pravého športového ducha. Druhé miesto dievčat vo futsale je krásnym výsledkom, no nesmierne hrdí sme na všetkých našich reprezentantov. Športové hry SK8 nie sú len o výsledkoch, ale predovšetkým o spájaní mladých ľudí z celého Slovenska, budovaní priateľstiev a rozvoji zdravého životného štýlu,“ vyzdvihla atmosféru a význam podujatia Daniela Čuvalová poverená riadením Oddelenia mládeže a športu Úradu TTSK.

Kombinované i školské výbery z Trnavského kraja sa nestratili ani v ďalších disciplínach. Hádzanárky zo župných stredných škôl v Dunajskej Strede obsadili 5. miesto, volejbalisti zložení zo študentov trnavských a piešťanských župných stredných škôl a basketbalisti zo župného Gymnázia Vojtecha Mihálika v Seredi obsadili vo svojich kategóriách zhodne 6. miesto.

Podujatie zorganizovalo združenie SK8 v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom, ktorý bol hostiteľom aj tohto ročníka. Športové hry mládeže SK8 tak po minuloročnej premiére opäť vytvorili skvelý priestor na spoločné športové zážitky, nadväzovanie nových priateľstiev a reprezentáciu jednotlivých regiónov Slovenska.

Zástupcovia verejnej správy, nemocníc, ambulancií, zdravotných poisťovní a stredných zdravotníckych škôl sa po roku stretli v Trnave. Tretí ročník župnej konferencie o rozvoji zdravotníctva priniesol diskusiu o odpovediach na aktuálne výzvy a o konkrétnych riešeniach, ktoré zlepšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti v Trnavskom kraji.

„Zdravotníctvo je dnes aj podľa aktuálnych prieskumov jednou z najdiskutovanejších tém v spoločnosti. Aj preto ho vnímam ako svoju županskú tému. Za posledné roky sme sa do tejto oblasti aktívne vrátili a prinášame obyvateľom riešenia tam, kde ich potrebujú. Otvorili sme Zdravú župu a Psychosociálne centrum, pomáhame otvárať nové ambulancie, podporujeme mladých lekárov a investujeme do novej generácie zdravotníkov. Zároveň vieme, že zdravotníctvo nedokáže zmeniť jedna inštitúcia. Preto spolupracujeme s nemocnicami, ambulanciami, ministerstvom aj strednými zdravotníckymi školami,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Jednou z tém diskusie boli poplatky v ambulanciách, ktoré v súčasnosti predstavujú významnú záťaž pre pacientov. Diskutovalo sa o tom, ako nastaviť pravidlá tak, aby pacienti vedeli, za čo platia, a zároveň aby systém umožňoval ambulanciám poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Jedným z riešení je posilnenie kompetencií samosprávneho kraja, ktorý aktuálne dostáva cenníky len na vedomie. Pozornosť bola venovaná aj zmenám na trhu zdravotného poistenia a tomu, čo môžu znamenať pre pacientov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Časť konferencie sa sústredila na ľudí, ktorých zdravotníctvo potrebuje – dnes aj zajtra. Na Slovensku chýbajú tisíce sestier a jednou z odpovedí je aj nový, rýchlejší model vzdelávania 1+4, ktorý od septembra pilotne funguje na Strednej zdravotníckej školy v Trnave. Účastníci diskutovali o tom, aké zručnosti získajú budúce absolventky, ako bude vyzerať ich praktická príprava a predovšetkým, čo urobiť pre to, aby po škole zostali pracovať v zdravotníctve.