Kategória: Nezaradené

Rekonštrukcia mosta cez potok Chtelnička, ktorý bol vo veľmi zlom stave, na ceste III/1265 vo Veľkých Kostoľanoch je ukončená. Do stavebných prác župa investovala takmer pol milióna eur, pričom most je pre motoristov opätovne sprejazdnený už od začiatku mesiaca. Cieľom rekonštrukcie bolo odstrániť nevyhovujúci stavebno-technický stav mosta (šiesty stupeň) a zároveň zabezpečiť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky v intraviláne obce. Pôvodný most bol vo veľmi zlom technickom stave, čo si vyžiadalo komplexnú prestavbu prakticky všetkých jeho častí.

„Rekonštrukcia mosta vo Veľkých Kostoľanoch bola nevyhnutná z hľadiska bezpečnosti aj komfortu dopravy. Som rád, že sa nám podarilo modernizáciu úspešne dokončiť a vodičom odovzdať kvalitnú a bezpečnú infraštruktúru. Investície do ciest a mostov zostávajú jednou z našich priorít,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Počas rekonštrukcie bol starý most postupne rozobratý a nahradený novou konštrukciou. Spevnili sa jeho základy, vybudovali sa nové oporné časti a osadili sa nové prvky mosta vrátane vozovky a zábradlí. Súčasťou prác bola aj úprava priľahlých úsekov ciest a okolia mosta, aby bol prejazd bezpečný a komfortný.

Popri samotnej rekonštrukcii mosta prebehlo aj čistenie koryta potoka od náletových drevín a odpadu. V závere sa spevnili aj svahy v okolí mosta, čím sa znížilo riziko poškodenia krajnice a zvýšila sa celková bezpečnosť dopravy. Práce prebiehali od 22. júla 2025, pričom premávka na moste bola obnovená začiatkom apríla 29. apríla bol administratívne ukončený projekt. Zhotoviteľom stavby bola spoločnosť STRABAG s.r.o..

Na tento rok sú pri všetkých mostoch v havarijnom stave nastavené konkrétne kroky – dokončenie rekonštrukcií alebo pokračovanie prípravy tak, aby bolo možné havarijné stavy postupne odstrániť. Aktuálne sú všetky tieto mosty aktívne riešené. Časť z nich je v štádiu dokončovania rekonštrukcie, ktorá sa začala v roku 2025, a zvyšné sú v pokročilej fáze prípravy, so spracovanou projektovou dokumentáciou a prebiehajúcou inžinierskou činnosťou.

Viac ako 60 ročný most  za obcou Trstená na Ostrove (okres Dunajská Streda) na župnej ceste II/506 je po komplexnej rekonštrukcii opäť plne prejazdný. Stavebné práce, ktoré prebiehali od augusta 2025 za úplnej uzávery mosta, boli úspešne ukončené a vodiči už môžu úsek využívať bez obmedzení. Rekonštrukciou za takmer 1,3 milióna eur Trnavská župa odstránila havarijný stav mosta, priniesla novú nosnú konštrukciu, moderný mostný zvršok i bezpečnostné prvky a výrazne zvýšila bezpečnosť aj plynulosť dopravy.

„Bezpečnosť na cestách je pre nás absolútnou prioritou. Mosty v našom kraji boli desaťročia zanedbávané, a preto systematicky investujeme do ich obnovy. Aj rekonštrukcia mosta pri Trstenej na Ostrove ukazuje, že tento investičný dlh postupne dobiehame a prinášame ľuďom kvalitnejšiu a bezpečnejšiu dopravu,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič s tým, že župa nedávno otvorila aj kompletne zrekonštruovaný most v obci Veľké Kostoľany (okres Piešťany).

Rekonštrukcia bola nevyhnutná pre odstránenie havarijného stavu mosta, ktorý dlhodobo nevyhovoval technickým ani bezpečnostným požiadavkám. Most prešiel kompletnou obnovou. Vybudovaná bola nová nosná konštrukcia, zrealizoval sa nový mostný zvršok a vymenené bolo aj jeho príslušenstvo. Súčasťou projektu bolo aj moderné odvodnenie mosta vrátane nových odvodňovačov a systému odvodnenia izolácie.

Zásadným prínosom rekonštrukcie je zvýšenie bezpečnosti dopravy. Povrch vozovky bol vyrovnaný, pribudli nové asfaltové vrstvy a most bol vybavený novými záchytnými bezpečnostnými zariadeniami. Súbežne prebehlo aj čistenie koryta kanála od náletových drevín a odpadu, čo prispelo k zlepšeniu technického aj environmentálneho stavu územia.

Na tento rok pri všetkých mostoch v havarijnom stave nastavila župa konkrétne kroky – dokončenie rekonštrukcií alebo pokračovanie prípravy tak, aby bolo možné havarijné stavy odstrániť. Aktuálne sú všetky tieto mosty riešené. Časť z nich je v štádiu dokončovania rekonštrukcie, ktorá sa začala v roku 2025, a zvyšné sú v pokročilej fáze prípravy, so spracovanou projektovou dokumentáciou a prebiehajúcou inžinierskou činnosťou.

Rekonštrukcia zadného traktu župného Divadla Jána Palárika v Trnave napreduje podľa plánu. Práce na historicky najväčšej rekonštrukcií divadla sa začali v auguste 2025 a pokračujú v súlade s harmonogramom. Aktuálne sa pracuje v pivnici aj na dvoch podlažiach. Súčasťou bude je aj nové podkrovie, kde vznikne skúšobňa pre hercov.

V úvode rekonštrukcie sa odstránili staré omietky, podlahy a ďalšie časti interiéru. Zároveň sa začalo so sanáciou vlhkých múrov a postupne pribúdajú nové rozvody elektriny a vody. Pri úpravách podkrovia bola odstránená pôvodná strecha. Momentálne sa pracuje na jej novej podobe vrátane krovu.

Celkové náklady na rekonštrukciu dosahujú 1,6 milióna eur s DPH. Stavbu realizuje trnavská spoločnosť CS, s.r.o.

Divadelné predstavenia je možné navštevovať aj počas rekonštrukcie, pričom župné divadlo prinieslo poslednú premiéru tejto sezóny v podaní hry Kráľova reč, na ktorú sú stále dostupné vstupenky.

Trnavský samosprávny kraj spúšťa novú výzvu v rámci programu Fond na rozvoj Trnavského kraja, ktorá prinesie finančnú podporu pre inovácie s významom presahujúcim hranice regiónu.

Pripravený je celkový balík vo výške 400-tisíc eur, pričom jednotlivé nápady môžu získať grant až do 7-tisíc eur. Cieľom dotačnej schémy je podporiť aktivity, ktoré prispievajú k rozvoju kraja, posilňujú komunitný život a prinášajú inovácie v oblastiach ako infraštruktúra, životné prostredie, práca s mládežou či verejný priestor.

O podporu sa môžu uchádzať mestá, obce aj organizácie pôsobiace na území kraja. Projekty by mali mať nadregionálny alebo celospoločenský význam a zároveň prinášať konkrétny prínos pre obyvateľov.

Žiadosti je možné podávať v termíne do 15. mája 2026. Župa tak opäť ponúka príležitosť realizovať kvalitné projekty, ktoré posunú Trnavský kraj vpred. 

Odborný pohľad, praktické skúsenosti aj priestor na zdieľanie dobrej praxe. To všetko priniesol ďalší ročník Jarnej školy cyklodopravy, ktorý zorganizovala Trnavská župa.

„Opäť sme ukázali, že rozvoj cyklodopravy v Trnavskom kraji nie je otázkou náhody, ale systematického vzdelávania, spolupráce a výmeny skúseností. Teší ma veľký záujem odborníkov aj samospráv. Verím, že poznatky z tohto ročníka sa premietnu do konkrétnych zlepšení v našich mestách a obciach, ktoré budú bezpečnejšie, zdravšie a modernejšie,“ uviedla cyklokoordinátorka Trnavského kraja Silvia Prokopová.

Počas štyroch blokov spojil Trnavský samosprávny kraj v spolupráci s Cyklokoalíciou odborníkov, samosprávy aj projektantov, ktorí sa venujú rozvoju udržateľnej mobility. Program sa venoval strategickým témam vrátane prínosov Plánu obnovy a budúceho financovania, ako aj konkrétnym riešeniam v oblasti infraštruktúry, bezpečnosti a upokojovania dopravy.

Účastníci pracovali aj na praktických zadaniach, kde navrhovali dopravné opatrenia v okolí škôl. Dôležitou súčasťou bola aj komunikácia smerom k verejnosti a téma modernej mestskej logistiky, ktorá ukazuje, že cyklodoprava má svoje miesto aj pri doručovaní v mestách.

Záverečný blok v Senici priniesol praktický pohľad na systematický rozvoj cyklodopravy v podmienkach slovenských miest. Predstavené boli skúsenosti so zdieľanými bicyklami, príprava a realizácia cyklotrás, ako aj aktuálne legislatívne zmeny a dopravné značenie.

Podujatie vyvrcholilo exkurziou priamo v teréne a pre veľký záujem bude pokračovať ďalšou edíciou.

Svetový deň Zeme si Trnavský kraj pripomenul sériou podujatí, ktoré ukázali, že ochrana životného prostredia nemusí zostať len pri symbolických gestách. Tento rok sa niesol v znamení inovácií, praktických riešení a spolupráce odborníkov, samospráv aj mladej generácie.

Jedným z hlavných bodov programu bola konferencia URBAN MOBILITY DAY 2026 – Ako prepojiť mestá, regióny a inovácie, ktorá sa uskutočnila vďaka spolupráci Trnavského samosprávneho kraja, Krajskej inovačnej rozvojovej agentúry (KIRA) a spoločnosti Civitta Slovakia. Už samotná atmosféra podujatia ukázala, že keď sa stretnú ľudia so spoločným cieľom, vznikajú myšlienky s veľkým dosahom.

Konferencia nebola len o teórii. Bola o riešeniach, ktoré fungujú. Odborníci zo Slovenska a Českej republiky priniesli príklady z praxe, dáta, skúsenosti aj moderné technológie, ktoré pomáhajú vytvárať čistejšie, bezpečnejšie a dostupnejšie mestá. Hovorilo sa o smart riešeniach, umelej inteligencii aj o tom, ako technológie môžu slúžiť človeku aj prírode zároveň.

Veľkú pozornosť vzbudila téma dopytovej dopravy, ktorá dnes rezonuje naprieč Slovenskom. Ide o flexibilnú formu verejnej dopravy, ktorá reaguje na reálny záujem cestujúcich a môže výrazne pomôcť v regióne najmä menším mestám a vidieckym oblastiam. Skúsenosti z Českej republiky, Poľska aj slovenského Púchova ukázali, že aj menšie mestá a obce môžu mať kvalitnú dopravu, ak sa hľadajú nové možnosti. Trnavský samosprávny kraj sa aktívne zapojil do medzirezortného pripomienkového konania k zákonu o verejnej osobnej doprave a navrhol legislatívne úpravy umožňujúce zavedenie dopytovej dopravy. Tým sa priamo podieľa na formovaní moderných dopravných riešení a iniciuje ich zavádzanie do praxe.

Súčasťou konferencie bol aj workshop venovaný pripravovanej Regionálnej inovačnej stratégii Trnavského kraja v oblasti mobility. Stretli sa na ňom odborníci, samosprávy aj inovátori, aby spoločne hľadali riešenia, ktoré budú slúžiť obyvateľom kraja ešte dlhé roky.

Viac ako sto účastníkov prišlo s rovnakou túžbou – posúvať kraj vpred. Nešlo len o číslo, ale o stovku ľudí, ktorým záleží na kvalite života, životnom prostredí a budúcnosti regiónu.

Silný odkaz priniesol aj trojdňový festival Každý deň Zeme 2026, ktorého dôležitou súčasťou bolo podujatie Green Skills Lab: Ako motivovať generáciu Z a Alfa k aktivite. V spolupráci partnerov Baterkáreň, EU Climate Pact, NIVAM, Trnavského samosprávneho kraja a Krajskou inovačnou rozvojovou agentúrou bol v Trnave vytvorený priestor pre pedagógov, pedagogičky a pracovníkov s mládežou, aby spoločne „dekódovali“ potreby najmladších generácií a spoločne hľadali odpoveď na otázku: „Ako prebudiť v mladých ľuďoch záujem meniť svet k lepšiemu?“

Kolegyne z Referátu mobility TTSK prispeli svojimi skúsenosťami so študentami stredných škôl v kraji a prezentáciou na tému Ako vníma otázku udržateľnosti generácia Z . Namiesto poučovania a odovzdávania suchých faktov sa prednášajúci zamerali na to, ako u mladých ľudí budovať „zelené zručnosti“ cez porozumenie ich jazyku, motiváciu a partnerstvo. Program priniesol praktické návody, ako komunikovať témy udržateľnosti a participácie tak, aby v žiactve a študentstve nevzbudzovali obavy, ale chuť byť aktívnou súčasťou riešení.

Festival navštívilo približne tisíc ľudí a počas troch dní ukázal, že zmena je možná, keď sa spája energia mladých, skúsenosti odborníkov a podpora samosprávy. Od prezentácií mladých lídrov na YESGA Summite až po veľtrh mládežníckych organizácií bolo cítiť nádej, odvahu a chuť konať.

Trnavský kraj si počas Dňa Zeme opäť pripomenul jednoduchú, no dôležitú pravdu – Zem máme len jednu. A ak ju chceme odovzdať ďalším generáciám v dobrej kondícii, nestačí o tom hovoriť. Treba konať. Spolu, zodpovedne a s odvahou meniť veci k lepšiemu.

Prečo a ako Svetový deň Zeme vznikol sme vám priblížili v článku https://trnava-vuc.sk/den-zeme-kazdorocna-demonstracia-na-podporu-ochrany-zivotneho-prostredia/

Pôda župnej Hotelovej akadémie Ľudovíta Wintera a Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch sa v uplynulých dňoch stala dejiskom 48. ročníka celoštátnej prehliadky Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ). Svoje inovatívne práce v 17 súťažných odboroch obhajovali najtalentovanejší študenti z celého Slovenska. Študenti stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského kraja opäť potvrdili svoju vysokú odbornú úroveň a v silnej konkurencii si vybojovali viacero popredných umiestnení.

„SOČ už dávno nie je len bežnou školskou súťažou. Stala sa prestížnou platformou pre mladých bádateľov a budúcich lídrov, ktorí sa neboja výziev dnešného sveta. Vaše práce a inovatívne projekty sú jasným dôkazom vašej šikovnosti, ale aj prejavom hlbokého rešpektu voči vzdelaniu a pokroku, ktoré sú základnými piliermi našej spoločnosti,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič v príhovore počas slávnostného otvorenia.

Žiaci zo župných stredných škôl dominovali najmä v technických, poľnohospodárskych a gastronomických odboroch. Medzi najvýraznejšie úspechy patria tri prvé miesta, ktoré získali:

• Bibiana Mikušová a Simona Kopúnková (SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku, Trnava) v odbore Pôdohospodárstvo s prácou „Vplyv sezónnosti na reprodukčné ukazovatele hovädzieho dobytka“.
• Viliam Bajzík (Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera, Piešťany) v odbore Cestovný ruch, hotelierstvo a gastronómia s prácou „Od vášne k biznisu“.
• Filip Schlik (SPŠ elektrotechnická, Piešťany) v odbore Elektrotechnika, hardware, mechatronika za projekt „Batériová stanica“.

Úspešnú bilanciu župných škôl doplnili aj ďalšie pódiové umiestnenia:

• 2. miesto: Adam Botka a Vanessa Tomaníková (Hotelová akadémia Ľ. Wintera, Piešťany) v odbore Problematika voľného času s prácou „Káva – naša vášeň“.
• 2. miesto: Matej Pekarovič (Stredná zdravotnícka škola, Trnava) v odbore Zdravotníctvo a farmakológia s výskumom „Antimikrobiálne účinky vybraných silíc“.
• 2. miesto: Marek Prečuch (SPŠ dopravná, Trnava) v odbore Elektrotechnika, hardware, mechatronika s prácou „Riadiaca jednotka pre BLDC motory pre vozidlá Shell Eco-marathon“.
• 3. miesto: Ema Rošková (SOŠ obchodu a služieb, Galanta) v odbore Chémia, potravinárstvo s prácou „Jedlé zlato“.
• 3. miesto: Teodor Marčiš (SPŠ dopravná, Trnava) v odbore Ekonomika a riadenie s témou „Finančná gramotnosť generácie Z v praxi“.
• 4. miesto: Marek Ažaltovič (SPŠ technická, Trnava) v odbore Informatika za prácu „Alternatívna výroba foriem pomocou 3D tlače a softvérovej automatizácie“.

Účasť v SOČ prináša študentom okrem vedomostí aj cenné skúsenosti – učia sa pracovať v tímoch, vyhľadávať informácie a spolupracovať s odborníkmi z vysokých škôl či hospodárskej praxe. Mimoriadne úspechy žiakov sú navyše zohľadňované pri prijímaní na vysoké školy.

Stredoškolská odborná činnosť je prestížna súťaž zameraná na 17 odborných oblastí – od prírodných vied a techniky až po humanitné a spoločensko-vedné odbory. Jej cieľom je vyhľadávať talentovaných žiakov, rozvíjať ich kritické myslenie, tvorivé kompetencie a odborno-praktické zručnosti. Podmienkou úspechu je nielen kvalitne spracovaná písomná práca, ale aj jej úspešná ústna obhajoba pred odbornou hodnotiacou komisiou.

 

 

Stredné školy nie sú len o budovách a učebniciach. Sú to predovšetkým ľudia, ktorí dokážu zapáliť iskru zvedavosti a formovať budúce generácie. Trnavská župa preto zavádza Baničov patent. Ocenenie pre najinovatívnejších učiteľov nesie meno po Štefanovi Baničovi, svetoznámom vynálezcovi a rodákovi zo Smoleníc. Jeho cieľom je verejne poďakovať pedagógom za ich výnimočnú energiu a inovatívny prístup k výučbe.

„V modernom vzdelávaní potrebujeme osobnosti, ktoré sa neboja vystúpiť zo zabehnutých koľají a učiť v súvislostiach, ktoré dávajú zmysel pre dnešný svet. Chceme ukázať, že práca pedagóga má v našej spoločnosti váhu a prestíž. Baničov patent je vyjadrením úcty tým, ktorí robia pre naše deti niečo navyše a dokazujú, že inovatívny prístup k výučbe na stredných školách má v Trnavskej župe svoju budúcnosť aj silnú podporu,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

O finalistovi za každú zapojenú župnú strednú školu rozhodnú v tajnom hlasovaní priamo študenti, ktorí budú vyberať z troch nominácií predložených vedením školy. Dôraz sa kladie najmä na moderné metódy výučby, prepájanie teórie s praxou a schopnosť nadchnúť študentov pre hľadanie vlastných riešení.

Porota následne vyberie deväť laureátov – jedného z každého zo siedmich okresov, pričom v okresoch Trnava a Dunajská Streda, kde je počet stredných škôl najvyšší, budú vyhlásení dvaja víťazi. S ocenením je spojená aj finančná odmena 1 000 eur.

Odovzdávanie cien sa uskutoční 11. júna 2026 v Elektrárni Piešťany za účasti pozvaných hostí a osobností spoločenského života. Baničov patent tak nebude len cenou, ale hlavne symbolom otvoreného školstva, ktoré si váži talent a pridanú hodnotu učiteľov.

Zavedením ceny Trnavská župa nadväzuje na kroky, ktoré robí na motiváciu učiteľov učiť na jej 44 stredných školách, ako napríklad príspevok na ubytovanie, respektíve príspevok na zvyšovanie kvalifikácie a za mimoškolskú činnosť.

K téme prikladáme aj video, v ktorom trnavský župan Jozef Viskupič približuje toto ocenenie: https://www.facebook.com/watch/?v=1321670673218567

 

Minulý týždeň navštívila Trnavský samosprávny kraj (TTSK) delegácia z Obchodnej a priemyselnej komory Maramureș. Hostí na pôde úradu prijal trnavský vicežupan József Berényi.

Hlavným cieľom pracovnej návštevy bolo posilnenie hospodárskych vzťahov, podpora investícií a vytvorenie dlhodobých partnerstiev medzi regiónmi Slovenska a Rumunska. Delegáciu viedol prezident komory Florentin Nicolae Tuș spolu so zástupcami rumunských spoločností z viacerých sektorov.

Témy spoločných rokovaní:

• Regionálny rozvoj a investície: Predstavenie kľúčových kompetencií oboch krajov.
• Odborná diskusia: Výmena skúseností v oblastiach zdravotníctva, dopravy, školstva a sociálnych služieb.
• Hospodárske výzvy: Zástupcovia oboch regiónov poukázali na aktuálne ekonomické faktory, najmä vplyv inflácie.

Súčasťou programu boli B2B rokovania organizované Trnavskou regionálnou komorou SOPK. Rumunské firmy (zamerané na výrobu okien a dverí, technické inštalácie, hotelové vybavenie či správu priemyselných parkov) nadviazali kontakt so slovenskými partnermi.

Zahraničná delegácia mala možnosť spoznať náš kraj aj prostredníctvom návštevy Smolenického zámku, výrobných priestorov spoločnosti Včelco Smolenice a Štadióna FC Spartak Trnava. Tieto aktivity potvrdili investičný a turistický potenciál Trnavského kraja pre budúcich medzinárodných partnerov.

Historicky najvyššia suma 500-tisíc eur poputuje na podporu projektov miest a obcí zapojených do Centrálneho krízového fondu Trnavského samosprávneho kraja (CKF). Jednotlivé samosprávy môžu získať od 1.000 do 5.000 eur, pričom žiadosti je možné podávať do 11. mája 2026. Do systému je aktuálne zapojených až 99 obcí a miest, pričom na začiatku fungovania ich bolo len šesť. Tento výrazný nárast potvrdzuje rastúci záujem o spoločné riešenia a koordinovaný prístup ku krízovému manažmentu.

„Zmena klímy sa dotýka aj nás v Trnavskom kraji. Za posledné roky sa naše obce a mestá museli popasovať so záplavami a najnovšie aj so zemetrasením. Domnievam sa, že aj preto v tomto roku evidujeme rekordný počet samospráv, ktoré sú členmi Centrálneho krízového fondu. Solidarita a spolupráca majú v našom kraji pevné miesto. Vďaka tomu sa nám podarilo nájsť dodatočné finančné zdroje a navýšiť objem podpory o 250-tisíc eur na celkového pol milióna eur,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič, ktorý je súčasne predsedom Rady CKF s tým, že účelom fondu je využívať zdroje tak na odstraňovanie následkov živelných pohrôm, havárií a mimoriadnych udalostí, ako aj na realizáciu preventívnych aktivít.

Do výzvy sa môžu zapojiť členské samosprávy s projektami zameranými napríklad na budovanie vodozádržných opatrení, ako sú hrádzky či vsakovacie pásy, údržbu vodných tokov a ich brehov, revitalizáciu zelene v intraviláne aj extraviláne obcí, ako aj ošetrovanie drevín a ďalšie preventívne zásahy v krajine.