Kategória: Nezaradené

V lokalite Mihalinová v Malých Karpatoch sa po roku opäť stretli dobrovoľníci. V rámci podujatia Deň pre Útulňu Jozefa Maka upratali okolie objektu, narúbali drevo a zrealizovali drobné opravy. Dôležité útočisko pre diaľkových turistov putujúcich po Ceste hrdinov SNP je vďaka tomu pripravené na zimné obdobie.

„Útulňa Jozefa Maka je svojím spôsobom verejným priestorom – ukrytým v bukovom lese. Ak sa oň spoločne a pravidelne staráme, dokáže výborne slúžiť po celý rok. Trnavská župa tento projekt od začiatku podporuje a teší ma, že diaľkovým turistom prechádzajúcim po najdlhšej pešej magistrále na Slovensku neustále poskytuje bezpečné zázemie,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič.

Útulňa Jozefa Maka bola verejnosti sprístupnená v lete 2023. Architektonický návrh vznikol vďaka crowdfundingovej kampani a výstavbu realizovala Krajská organizácia cestovného ruchu Trnavský kraj vďaka finančnej podpore Trnavského samosprávneho kraja.

Útulňa slúži návštevníkom celoročne. KOCR Trnavský kraj na jej údržbe spolupracuje s turistami i s lesníkmi. Ani oni nechýbali na brigáde, ktorá sa konala 16. októbra 2026.

Po intenzívnej letnej sezóne bolo potrebné prístrešok pripraviť na zimu, kedy sa pre diaľkových turistov stáva doslova nevyhnutnosťou. Dobrovoľníci preto pripravili dostatok dreva na kúrenie, vyumývali interiér, vyčistili rímsy a skontrolovali stav samotnej útulne. Z bezpečnostných dôvodov zlikvidovali aj blízke ohnisko. Zakladať oheň v lesoch Malých Karpát je totiž prísne zakázané.

Pravidelná jesenná brigáda Deň pre Útulňu Jozefa Maka nie je len o samotnej údržbe turistického prístrešku. Je tiež príležitosťou, vďaka ktorej sa na Mihalinovej stretávajú turisti, lesníci, dobrovoľníci a zástupcovia Trnavskej župy, aby si v neformálnej atmosfére vymenili nápady a skúsenosti s fungovaním turistickej infraštruktúry, plánovali ďalšie spoločné vízie smerujúce k rozvoju cestovného ruchu v Malých Karpatoch.

Liečiť pacientov ich naučila medicína. Ako viesť vlastnú ambulanciu, ich naučil Ambulantný akcelerátor. Trnavský samosprávny kraj v spolupráci s organizáciou Mladí lekári úspešne ukončil prvý vzdelávací program zameraný na ekonomickú, právnu a organizačnú stránku ambulantnej praxe. Všetkých 20 účastníkov ho úspešne absolvovalo a získalo praktické vedomosti potrebné na založenie alebo efektívnejšie vedenie vlastnej ambulancie.

Vzdelávanie v hodnote viac ako dvetisíc eur na účastníka financovala župa, čím reagovala na nedostatok ambulantných lekárov a preťaženosť existujúcich ambulancií. Mnohí lekári po skončení štúdia ovládajú medicínu, no chýba im príprava na podnikateľské a manažérske výzvy samostatnej praxe. Podľa prieskumu organizácie Mladí lekári medzi 1 167 respondentmi až 60 % lekárov pociťuje neistotu pri dôležitých manažérskych rozhodnutiach a viac ako 59 % trávi administratívou vyše desať hodín týždenne.

„Chceme, aby lekári v našom kraji liečili, nie aby sa strácali v papieroch. Preto sme im ponúkli praktické vzdelávanie, ktoré im pomôže zvládnuť vedenie vlastnej ambulancie. Som rád, že všetci účastníci program úspešne dokončili. V Trnavskej župe dlhodobo zlepšujeme dostupnosť zdravotnej starostlivosti – otvárame vlastné ambulancie v nedostatkových špecializáciách a mladých lekárov podporujeme dotáciami aj príspevkami na bývanie. Akcelerátor je ďalším krokom, aby lekári zostávali pôsobiť v našom kraji,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Počas piatich mesiacov účastníci absolvovali praktické vzdelávanie o financovaní zdravotníctva, zdravotníckom práve, manažmente ambulancie, marketingu a komunikácii v náročných situáciách. Svoje skúsenosti im odovzdávali Peter Pažitný, Lucia Holländer, Peter Koreň, MUDr. Peter Lipovský, Richard Fides a psychológ Aleš Bednařík. Absolventi získali nástroje na finančné plánovanie, orientáciu v legislatíve, riadenie prevádzky aj komunikáciu s pacientmi.

„Lekári často cítia deficit vedomostí pri klinickom rozhodovaní aj vedení prevádzky. Naším cieľom v organizácii Mladí lekári je budovať u nich istotu ešte predtým, než narazia na reálny problém v praxi. Spájame ich s odborníkmi a technológiami, ktoré im uvoľnia ruky pre to najpodstatnejšie – pre pacienta,“ vysvetlil výkonný riaditeľ organizácie Mladí lekári Maroš Noge.

Absolventi sú po ukončení programu pripravení využiť nadobudnuté vedomosti pri založení alebo rozvoji vlastnej ambulantnej praxe. Trnavský samosprávny kraj chce takýmito opatreniami motivovať lekárov, aby svoju profesijnú budúcnosť spojili s regiónom, a prispievať tak k dostupnejšej zdravotnej starostlivosti pre jeho obyvateľov.

„Podporujeme modernú, efektívnu a na pacienta orientovanú ambulantnú starostlivosť. Okrem finančných dotácií a príspevkov na bývanie sme sa rozhodli pomôcť mladým lekárom aj pri prekonávaní ďalších bariér, ktoré im komplikujú založenie vlastnej ambulancie. Vďaka akcelerátoru získali praktické zručnosti, ktoré môžu využiť pri vlastnej praxi, teda v starostlivosti o pacientov z Trnavského kraja,“ uviedla riaditeľka odboru zdravotníctva Úradu TTSK Lucia Šmidovičová. 

„Rekonštrukcia mostov je našou prioritou. Príprave obnovy cezhraničného mosta sme venovali mimoriadnu pozornosť, pretože chceme čo najskôr opäť spojiť Brodské a Lanžhot. Splnili sme všetky požiadavky a teraz už čakáme len na vydanie stavebného povolenia slovenskými úradmi,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

„Z našej strany sme urobili maximum. Máme hotový projekt, ktorý teraz prechádza posledným kolom pripomienok, a získali sme stavebné povolenie. Chceme, aby sa rekonštrukcia čo najskôr začala,“ uviedol juhomoravský hajtman Jan Grolich.

„Na základe vzájomnej dohody budú náklady hradené približne rovnakým dielom. Pri výbere zhotoviteľa sa uzatvorí trojstranná zmluva medzi dodávateľom a zmluvnými stranami, teda českou a slovenskou stranou. Zmluva sa bude riadiť českým právnym poriadkom,“ uviedol riaditeľ Správy a údržby ciest Trnavského samosprávneho kraja Dalibor Trebichalský.

„Energetika je odvetvie, ktoré doslova hýbe celým svetom a pre náš kraj aj celé Slovensko je kľúčová z pohľadu bezpečnosti, sebestačnosti a udržateľného rozvoja. Moderná energetika sa dnes mení raketovým tempom a bez špičkovo pripravených odborníkov sa v budúcnosti nezaobídeme. Otvorenie imerzívnej miestnosti je skvelým príkladom toho, ako do výučby prinášame najnovšie technológie. Študentom vďaka virtuálnej realite umožníme simulovať reálnu prax priamo v škole a pripravíme ich na výzvy v kraji, vrátane výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

„Prepojenie teórie s reálnymi potrebami trhu práce je pre našu školu prvoradé. Nové priestory verne zodpovedajú moderným technologickým štandardom, čo našim žiakom dodá silnú motiváciu aj inšpiráciu pri štúdiu. Chcem sa úprimne poďakovať Trnavskej župe za to, že nám vytvára skvelé podmienky na napredovanie a posúvanie výučby na stále vyššiu úroveň, a rovnako aj Slovenským elektrárňam za ich finančnú podporu pri rekonštrukcii novej odbornej učebne,“ doplnil riaditeľ SOŠ elektrotechnickej v Trnave Lukáš Ilavský.

Kvalitnejšie priestory na prezentáciu umenia, lepšie zázemie pre zamestnancov a nové možnosti tvorivých aktivít pre verejnosť prinesie obnova Koppelovej vily v Trnave. Rekonštrukcia sídla župnej Galérie Jána Koniarka sa oficiálne začala a je zároveň darčekom tejto kultúrnej inštitúcie k 50. výročiu jej založenia. Trnavská župa na obnovu vyčlenila 400-tisíc eur.

„Župa podporuje nielen naše divadlá a knižnice, ale aj galérie, ktoré prinášajú umenie bližšie k ľuďom. Teší ma, že sa nám podarilo pripraviť obnovu Koppelovej vily a že galéria dostane k svojmu 50. výročiu takýto významný darček. Vďaka rekonštrukcii vzniknú kvalitnejšie priestory na prezentáciu umenia aj na tvorivé aktivity pre deti, mladých ľudí, dospelých a seniorov. Chceme, aby naše kultúrne inštitúcie ponúkali návštevníkom dobré podmienky a boli miestami, kam sa radi vracajú,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Obnova sa zameria na rekonštrukciu prízemia historickej časti Koppelovej vily, sanáciu vlhkosti celého objektu a umelecko-remeselnú obnovu juhovýchodnej fasády z Františkánskej ulice. Súčasťou prác bude aj skvalitnenie administratívneho zázemia, depozitárov a predovšetkým ateliérov pre verejnosť. Tie umožnia rozvíjať tvorivé a vzdelávacie programy pre rôzne vekové skupiny. Vďaka tomu bude zachovaná a obnovená historická budova, ktorá je súčasťou kultúrneho života Trnavy.

„Naším cieľom je vytvoriť kvalitný galerijný priestor 21. storočia, ktorý bude lepšie slúžiť umeleckým dielam aj návštevníkom. Obnova nám umožní zlepšiť podmienky na uchovávanie zbierok a zároveň rozšíriť možnosti práce s verejnosťou. Teší nás, že pri príležitosti 50. výročia založenia galérie môžeme začať s takou zásadnou premenou jej sídla,“ uviedol riaditeľ Galérie Jána Koniarka Adrián Kobetič.

Zhotoviteľom stavby je spoločnosť Noran, s. r. o., ktorá uspela vo verejnom obstarávaní. Zmluvu na realizáciu podpísali 8. októbra 2026 a stavebné práce by mali trvať desať mesiacov. Počas rekonštrukcie bude prevádzka obmedzená na novšiu prístavbu Koppelovej vily, kde budú naďalej pokračovať výstavy aj programy pre deti. 

Trnavská župa začína realizovať program zameraný na prevenciu neprenosných ochorení a podporu zdravia. V spolupráci s občianskym združením Sekunda pre život chce zvýšiť povedomie obyvateľov o rizikách závažných ochorení a možnostiach, ako im predchádzať. Významnú časť aktivít bude tvoriť vzdelávanie študentov stredných škôl. Župa program predstavila na úvodnej konferencii v Trnave, čím odštartovala jeho realizáciu v rámci Švajčiarsko-slovenského programu Zdravie.

„Zdravotníctvo je jednou z mojich županských tém a prevencii sa venujeme dlhodobo. Som presvedčený, že včasná informovanosť a správne návyky môžu pomôcť predchádzať mnohým vážnym ochoreniam. Aj preto sa Trnavská župa ako prvý samosprávny kraj zapája do tohto programu. Chceme, aby mladí ľudia rozumeli rizikám, vedeli sa zodpovedne starať o svoje zdravie a dokázali v kritickej chvíli pomôcť aj druhým,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Program sa zameria na prevenciu srdcovo-cievnych ochorení, cievnych mozgových príhod, cukrovky a obezity, ale aj na riziká spojené s fajčením a vysokým krvným tlakom. Pre študentov druhých a tretích ročníkov stredných škôl sa počas troch školských rokov uskutoční 24 vzdelávacích podujatí, do ktorých sa zapojí 11-tisíc študentov.

„Dôležité je, aby prevencia nezostala iba pri teoretických informáciách. Študentov budeme vzdelávať aj v tom, ako rozpoznať príznaky cievnej mozgovej príhody či iných akútnych stavov, kedy privolať pomoc a ako postupovať pri poskytovaní prvej pomoci. Do prípravy a realizácie vzdelávacích aktivít zapojíme pedagógov aj odborníkov, aby mladí ľudia získali vedomosti, ktoré môžu využiť v každodennom živote,“ uviedla riaditeľka odboru zdravotníctva Úradu TTSK Lucia Šmidovičová.

Program potrvá do septembra 2028. Jeho celkový rozpočet presahuje milión eur. Financovaný je zo švajčiarskeho príspevku a štátneho rozpočtu. Cieľom je prispieť k zníženiu výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať, a odvrátiteľnej úmrtnosti. 

Najstarší zlatý nález, aký sa dosiaľ podarilo objaviť v Trnave, uvidia návštevníci novej expozície Najstaršie dejiny v Západoslovenskom múzeu. Približne tritisíc rokov starý zlatý vlasový drôt našli v miestnej časti Trnavy, na Kopánke len koncom septembra. Múzeum ho predstaví spolu s viac ako 300 autentickými archeologickými nálezmi z Trnavy a okolia. Novú stálu expozíciu slávnostne otvorí v pondelok 19. októbra o 17.00 h.

Zlatý vlasový drôt pochádza z mladšej alebo neskorej doby bronzovej. Nález pribudol krátko pred dokončením expozície a patrí k jej najväčším zaujímavostiam. Verejnosť tak dostane príležitosť pozrieť si aj predmet, ktorý archeológovia objavili iba pred niekoľkými týždňami.

„Ide o približne 3000 rokov staré zlato, najstaršie, aké sa nám v Trnave podarilo nájsť. Zlatý vlasový drôt bol objavený koncom septembra na Kopánke a návštevníci ho už uvidia v novej expozícii,“ hovorí Andrej Sabov, archeológ Západoslovenského múzea v Trnave, ktorý je zároveň autorom expozície.

Najstaršie dejiny predstavia život v regióne od paleolitu po včasný stredovek. Návštevníci spoznajú, ako ľudia v jednotlivých obdobiach bývali, pracovali, získavali obživu a obliekali sa. Expozícia chronologicky predchádza Dejinám Trnavy, ktoré múzeum otvorilo v roku 2024. Spoločne ponúknu širší pohľad na minulosť mesta a jeho okolia.

Od poslednej reinštalácie archeologickej expozície v 90. rokoch pribudlo množstvo nových nálezov aj poznatkov. Múzeum preto predstaví predmety z novších výskumov i vzácne zbierky, ktoré dlho zostávali v depozitári.

Okrem najstaršieho trnavského zlata návštevníci uvidia bronzové šperky z hrobu bohatej ženy, ktorý objavili pri rekonštrukcii materskej školy v Brestovanoch. Vystavená bude aj zlatá minca z hrobu v areáli trnavského cukrovaru, nájdená už v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Najstaršie obdobie zastúpi paleolitický pästný klin z Košolnej, mladšiu dobu kamennú aj kultová nádoba v tvare zvieraťa z Abrahámu. Súčasťou expozície budú tiež nádoby zo staršej doby železnej z mohylníka v Bielom Kostole či včasnostredoveké hrobové nálezy z Vajslovej doliny.

„Chceme, aby si návštevníci vedeli lepšie predstaviť každodenný život ľudí v minulosti. Preto im ukážeme aj repliky odevov, šperkov a zbraní z reálnych materiálov. Uvidia, čo ľudia v jednotlivých obdobiach nosili a používali. V miestnostiach sme mysleli aj na miesta na oddych, aby si každý mohol prejsť expozíciu vlastným tempom,“ hovorí Lucia Duchoňová, riaditeľka Západoslovenského múzea v Trnave.

Moderné spracovanie zahŕňa dotykové obrazovky, zvukové nahrávky, modely prepojené s animáciou aj predmety určené na skúmanie hmatom. Expozícia zároveň priblíži archeológiu ako vedu, prácu archeológa a zákonné postupy pri náhodnom objavení archeologického nálezu. Popri poznávaní minulosti tak návštevníkom vysvetlí aj význam ochrany archeologického dedičstva. Počas vernisáže sa o 18.30 h začne komentovaná prehliadka s Andrejom Sabovom. Po otvorení bude expozícia prístupná počas otváracích hodín múzea každý deň okrem pondelka.

Realizáciu expozície financoval Trnavský samosprávny kraj. Časť osvetlenia je financovaná z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia. Hlavným sponzorom slávnostného otvorenia je advokátska kancelária Prosman a Pavlovič. Vernisáž podporili aj vinárstvo Terra Parna, mäsovýroba Róbert Gašparík a COOP Jednota Trnava.

Na mieste, kde žili a 21. februára 2018 boli zavraždení novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová, dnes slávnostne otvorili Pamätník slobody slova. Vznikol z iniciatívy Trnavského samosprávneho kraja a so súhlasom rodín Jána a Martiny. Je miestom spomienky na dva zmarené mladé životy, ale aj pripomienkou spoločnej zodpovednosti chrániť slobodu slova, pravdu a spravodlivosť.

„Na jar 2018 som si pri ceste okolo Serede všimol tabuľu upozorňujúcu na Múzeum holokaustu. Vtedy mi napadlo, že aj miesto, kde boli zavraždení Ján a Martina, musí zostať súčasťou našej pamäti. Dnes tu stojíme pred dokončeným pamätníkom. Osem rokov od vraždy však stále čakáme na úplnú spravodlivosť. Rodiny Jána a Martiny predovšetkým. A spolu s nimi aj celá spoločnosť. Nech nám toto miesto pripomína, že nesmieme rezignovať na slobodu, spravodlivosť ani pravdu, nech je akokoľvek nepohodlná,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo za účasti rodín Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, predstaviteľov verejného života a hostí zo Slovenska i zahraničia. Pietny program moderoval Martin Staňo.

Herečka Emília Vášáryová predniesla báseň Jána Kuciaka Nezomriem!!! a spolu s Tomášom Maštalírom čítala úryvky z knihy spomienok Umlčaní: Príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tomáš Maštalír zarecitoval aj svadobnú báseň, ktorú Ján napísal Martine.

Hudobnú časť programu tvorili skladba Pieseň bez slov od Jozefa Luptáka a moldavská uspávanka Maruta v podaní violončelistu Jozefa Luptáka a klarinetistu Branislava Dugoviča.

Prítomným sa prihovorili Jozef Kuciak, Zlatica Kušnírová, výtvarník Martin Piaček, trnavský vicežupan József Berényi a župan Jozef Viskupič. Po príhovoroch nasledovalo slávnostné otvorenie pamätníka a jeho prehliadka.

„Chcem sa Trnavskej župe a pánovi županovi poďakovať za to, že keď sme sa pred rokmi dohodli, že tu má vzniknúť dôstojné miesto na pamiatku Jána a Martiny, svoje slovo dodržali. Pre rodiča je veľmi ťažké stáť na mieste, kde prišiel o syna. Dnes však cítim aj vďaku. Za to, že Ján a Martina nebudú zabudnutí. Tento pamätník bude pripomínať ich život, ale aj to, že pravda a sloboda slova majú zmysel. Ďakujem všetkým, ktorí pomohli, aby tu dnes mohol stáť,“ povedal Jozef Kuciak, otec Jána Kuciaka.

Záhrada ako miesto stíšenia a premýšľania

Architektonická podoba pamätníka vzišla z verejnej anonymnej výtvarno-architektonickej súťaže, do ktorej bolo predložených 30 návrhov. Zvíťazil návrh Záhrada od architektov Benjamína Brádňanského a Víta Haladu a výtvarníka Martina Piačeka.

Návrh pracuje s motívom naklonenej roviny ako metafory vychýlenia spoločnosti z rovnováhy. Pamätník tvorí vstupný pavilón zapustený do terénu a spomienková záhrada, ktorá návštevníkov vedie do pokojného pietneho priestoru. Jeho súčasťou je aj výtvarné dielo Martina Piačeka.

„Na tomto mieste sa stala tragédia, ktorú nemožno pochopiť ani zabudnúť. Našou úlohou preto nebolo vytvoriť monument, ktorý by na človeka kričal, ale priestor, ktorý dokáže mlčať. Aby sa návštevník mohol zastaviť, spomenúť si a premýšľať. Verím, že práve v tom je sila tohto miesta – že nebude hovoriť iba o smrti Jána a Martiny, ale aj o živote, ktorý mali pred sebou, a o hodnotách, ktoré po sebe zanechali,“ uviedol Martin Piaček.

Trnavský samosprávny kraj investoval do vybudovania pamätníka 650-tisíc eur. Krajské zastupiteľstvo jeho realizáciu jednomyseľne. Údržbu a prevádzku areálu bude zabezpečovať Vlastivedné múzeum v Galante, ktoré zároveň uchováva predmety z pozostalosti Jána a Martiny vrátane pôvodnej brány.

Praktické informácie pre návštevníkov

Pamätník slobody slova sa nachádza vo Veľkej Mači na mieste pôvodného rodinného domu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Je prístupný širokej verejnosti ako miesto individuálnej spomienky a tichého zamyslenia.

• Miesto: Brezová 558, Veľká Mača
• Otváracie hodiny: denne od 9:00 do 19:00 hod.
• V zimných mesiacoch: denne od 9:00 do 16:00 hod.
• Správca: župné Vlastivedné múzeum v Galante
• Vstup: bezplatný a bezbariérový