Kategória: Nezaradené

Rok 2025 sa v oblasti regionálnej dopravy niesol v znamení rozsiahlych investícií do ciest a mostov. Do rekonštrukcie infraštruktúry kraj v priebehu roka investovaných viac ako 11 miliónov eur z toho 2,9 milióna eur smerovalo do obnovy ciest II. a III. triedy a 3,7 milióna eur do rekonštrukcií a výstavby mostných objektov zo zdrojov župa. Z európskych zdrojov kraj investoval takmer 5 miliónov eur.

„Stav ciest, no hlavne mostov bol na celom Slovensku dlhodobo zanedbávaný. Od roku 2018 sa z toho stala celospoločenská téma. Vďaka dobrému systému kontroly zasahujeme včas tam, kde je to naviac potrebné. Celkovo sme opravili už päťdesiatku mostov. Prezradím, že už dnes máme pripravené projekty na rekonštrukciu posledných piatich mostov, ktoré sú v havarijnom stave,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Obnova cestnej a mostnej infraštruktúry patrí dlhodobo medzi najväčšie výzvy regionálnych samospráv. Mnohé úseky a objekty boli postavené v 50. a 60. rokoch minulého storočia a desaťročia sa do nich investovalo len minimálne. Výsledkom bol zhoršujúci sa technický stav, znižovanie rýchlosti, obmedzenia dopravy a v niektorých prípadoch aj riziko úplného uzavretia. Preto najväčší objem investícií smeroval v roku 2025 do mostov. Práve tie patria medzi najrizikovejšie prvky infraštruktúry a ich technický stav si vyžaduje systematický prístup.

V Holíči bol dokončený úplne nový most cez potok Chvojnica. Pôvodný objekt bol v nevyhovujúcom stave a nespĺňal súčasné bezpečnostné normy. Rekonštrukcia zahŕňala kompletnú demoláciu starého mosta, výstavbu novej nosnej konštrukcie, vozovky, ríms, zábradlí, odvodnenia aj prechodových oblastí. Počas výstavby bola doprava vedená cez dočasné premostenie, čím sa predišlo dlhým obchádzkam. Medzi prebiehajúce projekty patrí rekonštrukcia mosta vo Veľkých Kostoľanoch, ktorá ide podľa plánu.

Rozsiahle práce prebiehali aj na moste v Kráľovom Brode cez rieku Čierna Voda, ktorý bol postavený v roku 1963 a nachádzal sa v havarijnom stave. Rekonštrukcia v hodnote 1,5 milióna eur zahŕňa výmenu nosnej konštrukcie a zvršku mosta. Ďalším významným projektom je most vo Veľkých Úľanoch, ktorý tiež preklenuje rieku Čierna Voda. Vzhľadom na jeho zhoršujúci sa technický stav kraj najskôr zaviedol bezpečnostné opatrenia, následne vybudoval užitočné dočasné premostenie a pristúpil ku komplexnej rekonštrukcii. Pôvodný most z roku 1960 bude nahradený úplne novým objektom. Projekt je financovaný z eurofondov a jeho hodnota presahuje 750-tisíc eur.

V okrese Dunajská Streda sa rozbehla rekonštrukcia mosta medzi Dolným Barom a Trhovou Hradskou. Viac ako 65-ročný most bol v zlom technickom stave a jeho obnova zabezpečí plynulú a bezpečnú dopravu v tejto časti regiónu. Cena diela predstavuje takmer 1,2 milióna eur. V lete sa začali práce aj na moste v Trstenej na Ostrove, ktorý má viac ako 60 rokov a nachádzal sa v havarijnom stave. Cena projektu dosahuje 1,2 milióna eur.

Súčasťou systematickej obnovy je aj preventívna diagnostika mostov, ktorá slúži ako odborný podklad pre plánovanie ďalších rekonštrukcií. V roku 2025 prebehla napríklad diagnostika mosta ponad rýchlostnú cestu R1 medzi obcami Pata a Hájske, kde sa analyzoval stav nosných častí, odoberali vzorky a merali technické parametre konštrukcie.

V oblasti cestnej infraštruktúry sa realizovali viaceré komplexné rekonštrukcie, ktoré výrazne zlepšili technický stav komunikácií a zvýšili bezpečnosť premávky. Kraj pred začiatkom letnej sezóny dokončil rekonštrukciu cesty k vyhľadávanej lokalite Katarínka v hodnote viac ako 214-tisíc eur. Išlo o 1,4 kilometrov dlhý úsek vedúci k zrúcanine kláštora. V okrese Trnava bola dokončená komplexná obnova prieťahu obcou Zeleneč na ceste III. triedy v dĺžke 1,4 kilometra. Po dokončenej rekonštrukcie kratšieho úseku cesty v meste Vrbové sa rozbehla rozsiahla obnova úseku cesty II/499 medzi Trebaticami a Vrbovým v dĺžke 2,4 kilometra. Projekt je financovaný z eurofondov v hodnote 1,2 milióna eur, pričom jeho formálne ukončenie je predpokladané na jar. Dôležitou rekonštrukciou je aj cesta v Horných Orešanoch po Smolenice v dĺžke 5 kilometrov. Stavebné práce síce boli spomalené napriek nepredvídateľným okolnostiam, avšak v tomto roku zhotoviteľ prisľúbil dobehnutie sklzu. Celkovo ide o investíciu vo výške viac ako 3 milióny eur z európskych zdrojov.

Osobitným príkladom spolupráce bola rekonštrukcia cesty II/561 medzi Dolnými Salibami a Kráľovým Brodom, ktorá síce leží na území Nitrianskeho samosprávneho kraja, no slúži obyvateľom regiónu. Vďaka dohode medzi krajmi bol zrekonštruovaný 1,6-kilometrový úsek, ktorý bol symbolom administratívnych nezrovnalostí minulosti.

„Zlepšovanie dopravnej infraštruktúry nie je otázkou jednej stavebnej sezóny. Je to dlhodobý záväzok voči obyvateľom. Každý zrekonštruovaný most či cesta znamená vyššiu bezpečnosť, lepšie prepojenie obcí a vyšší komfort cestovania. Presne o to nám ide,“ dodal župan Jozef Viskupič.

 

 

Trnavský samosprávny kraj uzavrel 7. ročník župného participatívneho rozpočtu, ktorý potvrdil rastúci záujem verejnosti o aktívne spolurozhodovanie a zároveň priniesol historicky najúspešnejší ročník z pohľadu zapojenia nových žiadateľov. Až polovica podporených projektov získala finančnú podporu vôbec po prvý raz, čo predstavuje významný míľnik v doterajšom fungovaní tohto nástroja. Do siedmeho ročníka sa prihlásilo spolu 92 projektov, z ktorých 85 splnilo všetky stanovené podmienky. Po tom, čo sa dvaja žiadatelia rozhodli svoje projekty napokon nepodať, bolo do verejného hlasovania záväzne predložených 83 projektových zámerov.

„Participatívny rozpočet Tvoríme kraj sa teší veľkej obľube. Jeho siedmy ročník sa stal opäť úspešným, čoho dôkazom je viac ako 66-tisíc platných hlasov. Považujem to za potvrdenie správnosti našej ambície zapájať obyvateľov do diania v duchu motta ‚Spolu tvoríme kraj‘. Opäť sa ukázalo, že dať ľuďom možnosť rozhodnúť o tom, medzi ktoré projekty rozdelíme 150-tisíc eur, má zmysel. S finančnou podporou od župy bude tento rok realizovaných 32 projektov,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Najviac úspešných projektov bolo podporených v okrese Dunajská Streda, kde uspelo osem projektov, nasledoval okres Trnava so siedmimi projektmi a okres Galanta s piatimi. V okresoch Senica boli podporené štyri projekty, v Hlohovci a Piešťanoch po tri a v Skalici dva projekty. Medzi najúspešnejšie projekty z pohľadu získaných hlasov patrili dobrovoľní hasiči zo Šamorína, ktorí v okrese Dunajská Streda získali 2 323 hlasov, RoniRun Club v okrese Galanta s 1 485 hlasmi, občianske združenie Mieru Sláva v okrese Hlohovec s 1 151 hlasmi či projekt Úsmev pre druhých v okrese Piešťany, ktorý oslovil 861 hlasujúcich. V okrese Senica zaznamenali zhodne po 1 464 hlasov dva projekty – OZ Opravme hrady a DFS Juránek. V Skalici získalo najviac hlasov OZ ENDY DANCE GROUP s počtom 1 387 hlasov a v okrese Trnava bodoval projekt TJ ISKRA Horné Orešany s 1 796 hlasmi.

Zoznam všetkých podporených projektov je zverejnený na webovej stránke www.tvorimekraj.sk

Cestovný ruch v Trnavskom kraji má za sebou mimoriadne úspešné obdobie. Letná sezóna 2025 priniesla historicky najlepšie výsledky v návštevnosti, nové projekty v regiónoch, rozvoj infraštruktúry pri obľúbených výletných cieľoch aj posilňovanie spolupráce doma a za hranicami kraja. Trnavský samosprávny kraj spolu s Krajskou organizáciou cestovného ruchu (KOCR) Trnavský kraj potvrdzujú, že systematická práca a užitočné partnerstvá prinášajú konkrétne výsledky.

„Výsledky tejto sezóny jasne ukazujú, že investície do infraštruktúry, spolupráca s regiónmi a cielene budované produkty majú zmysel. August bol historicky najsilnejším mesiacom cestovného ruchu v Trnavskom kraji. Teší ma, že ľudia k nám neprichádzajú náhodou, ale preto, že tu nachádzajú kvalitné služby, dostupné výletné ciele a autentické zážitky,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Významný impulz pre príchod zahraničných návštevníkov priniesla aj sezónna letecká linka Tel Aviv – Piešťany, ktorá mala incomingový charakter. Pozitívny trend potvrdzujú aj dáta o návštevníkoch z Izraela využívajúcich letisko Piešťany – od januára do augusta zavítalo do Trnavského kraja 2 093 turistov z Izraela, čo predstavuje medziročný nárast o 28 %. Rástol aj počet prenocovaní izraelských návštevníkov v ubytovacích zariadeniach v kraji .

K rastu návštevnosti prispeli aj konkrétne investície do dopravnej infraštruktúry. Trnavský kraj ešte pred začiatkom letnej sezóny dokončil rekonštrukciu prístupovej cesty ku kláštoru Katarínka, jednej z najnavštevovanejších lokalít v kraji. Nový asfaltový povrch, výhybne a odvodnenie výrazne zlepšili komfort a bezpečnosť návštevníkov. Zároveň pokračujú práce na oprave regionálnej cesty smerujúcej k Hradu Branč v obci Podbranč. Viac ako trojkilometrový úsek zlepší dostupnosť tejto významnej historickej dominanty Záhoria pre domácich aj turistov.

Rok 2025 bol významný aj z pohľadu rozširovania spolupráce v rámci cestovného ruchu. Mesto Sereď sa stalo členom Oblastnej organizácie cestovného ruchu Matúšova zem – Mátyusföld, čím sa otvoril priestor pre ďalší rozvoj turistických produktov, najmä v oblasti cykloturistiky a aktívneho oddychu. Rovnako na konci roka sa ku Krajskej organizácií cestovného ruchu pripojilo aj OOCR Záhorie.

KOCR Trnavský kraj zároveň posilnila kooperačné projekty s inými regiónmi Slovenska. Príkladom je spolupráca s Bratislavským samosprávnym krajom v oblasti vinárskeho cestovného ruchu prostredníctvom Malokarpatského salónu vín, ktorý prepája ponuku Malých Karpát bez ohľadu na administratívne hranice

Dôležitým krokom bolo aj predstavenie regionálnej značky Regionálny produkt Piešťansko, ktorá podporuje lokálnych výrobcov, remeselníkov a tradičné postupy v okresoch Piešťany a Hlohovec. Značka posilňuje identitu regiónu a zároveň rozširuje ponuku autentických zážitkov pre návštevníkov.

KOCR Trnavský kraj sa popri tom zameriavala aj na tvorbu výletných balíkov a tematických tipov na trávenie voľného času, ktoré reagujú na rastúci dopyt po krátkodobých a dostupných výletoch v rámci Slovenska.

„Naším cieľom je dlhodobo rozvíjať Trnavský kraj ako pestrú a udržateľnú destináciu. Prepájame regióny, podporujeme lokálnych producentov, rozvíjame produkty a zároveň systematicky pracujeme s dátami o návštevnosti. Výsledky tejto sezóny potvrdzujú, že Trnavský kraj je čoraz vyhľadávanejším miestom pre domácich aj zahraničných návštevníkov,“ zhodnotila Agáta Mikulová, výkonná riaditeľka KOCR Trnavský kraj.

Udržateľná mobilita sa v Trnavskom samosprávnom kraji stala jednou z kľúčových priorít. V uplynulých rokoch kraj postupne realizoval sériu opatrení, ktorých spoločným cieľom je zlepšiť dostupnosť územia, zvýšiť bezpečnosť účastníkov dopravy a ponúknuť obyvateľom reálne alternatívy k individuálnej automobilovej doprave. Verejná autobusová doprava, cyklodoprava aj podpora aktívneho pohybu sú dnes vnímané ako jeden vzájomne prepojený systém.

„Udržateľná mobilita nie je jednorazové rozhodnutie ani jeden projekt. Je to dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje plánovanie, investície aj spoluprácu so samosprávami a partnermi v území. Našou ambíciou je vytvárať funkčný dopravný systém, ktorý ľuďom uľahčuje každodenný život, znižuje dopravnú záťaž a zároveň je šetrný k životnému prostrediu,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Základným pilierom udržateľnej mobility v kraji zostáva kvalitná a dostupná verejná doprava. Trnavský kraj v tomto smere urobil významný krok zavedením kombinovaného cestovania na jeden predplatný cestovný lístok, ktorý prepája regionálnu autobusovú dopravu s mestskou hromadnou dopravou v Trnave.

Pilotný projekt vznikol v spolupráci s dopravcom ARRIVA Trnava a mestom Trnava. Následne sa princíp jedného lístka rozšíril aj na Záhorie v spolupráci s dopravcom SKAND Skalica. Obyvatelia viacerých častí kraja sa tak môžu na jeden lístok dostať zo svojej obce až do cieľa v krajskom meste bez potreby riešiť prestupy či nákup viacerých cestovných dokladov.

Popri verejnej doprave sa Trnavský kraj dlhodobo venuje rozvoju cyklodopravy, a to nielen ako voľnočasovej aktivity, ale aj ako každodenného dopravného prostriedku. Postupne buduje a prepája regionálne cyklotrasy a cyklomagistrály, ktoré vytvárajú chrbticu cyklistickej infraštruktúry. Významným projektom je Moravská cyklomagistrála na Záhorí, ktorá sa rozvíja po etapách a prepája územie Trnavského kraja s medzinárodnými cyklotrasami EuroVelo 13 a Baťovým kanálom.

Kraj sa zároveň zapája do projektov, ktoré dávajú nový zmysel existujúcej infraštruktúre. Príkladom je cyklotrasa Zelená cesta medzi Piešťanmi a Vrbovým, vybudovaná na trase bývalej železnice. Trnavský kraj sa podieľal na jej dokončení a sprístupnení verejnosti, čím prispel k bezpečnejšiemu a ekologickejšiemu spojeniu územia.

Bezpečnosť cyklistov je pri rozvoji cyklistickej infraštruktúry kľúčová. Práve z tohto dôvodu kraj realizoval aj technicky náročnejšie projekty, ktoré oddeľujú cyklistickú dopravu od motorovej. Jedným z najvýznamnejších je nový župný cyklomost ponad diaľnicu D1 pri obci Zavar. Most bezpečne prepojí Trnavu s Vážskou cyklomagistrálou a odstráni rizikový pohyb cyklistov po cestnom moste určenom primárne pre autá a verejnú dopravu. Projekt je dôležitý nielen z hľadiska rekreácie, ale aj každodenného dochádzania do práce či školy.

Súčasťou rozvoja cyklodopravy nie sú len nové kilometre cyklotrás, ale aj kvalitná orientácia v teréne. Trnavský kraj preto pripravuje a realizuje systematické cykloznačenie nových a existujúcich cykloturistických trás v súlade s platnými technickými normami.

„Značenie je pre cyklistov často prvým kontaktom s trasou. Ak je zrozumiteľné a jednotné, zvyšuje bezpečnosť aj komfort jazdy. Našim cieľom je, aby sa cyklisti vedeli v kraji pohybovať prirodzene, bez zbytočného hľadania a s istotou, že sa nachádzajú na oficiálnej a povolenej trase,“ uviedla cyklokoordinátorka Trnavského kraja Silvia Prokopová.

Rozvoj udržateľnej mobility v kraji nekončí pri infraštruktúre. Trnavský samosprávny kraj otvoril prvý župný cyklospot na Slovensku – komunitný priestor, ktorý spája cyklistov, odborníkov aj verejnosť. Okrem drobných opráv bicyklov ponúka priestor na diskusie, výmenu skúseností a osvetu v oblasti bezpečného a udržateľného pohybu.

Kraj zároveň realizuje odborné školenia, vzdelávacie aktivity a osvetové podujatia, ktorých cieľom je zvyšovať povedomie o udržateľnej mobilite a podporovať jej prirodzené prijatie medzi obyvateľmi.

 

 

Trnavský samosprávny kraj v roku 2025 pokračoval v posilňovaní zdravotníctva ako svojej dlhodobej priority. Kľúčovým podujatím bola regionálna zdravotnícka konferencia, na ktorej kraj predstavil konkrétne opatrenia na stabilizáciu ambulantného sektora a podporu odborníkov. Dôležitou témou roka bola starostlivosť o ľudí s poruchami autistického spektra. Kraj otvoril odbornú diskusiu o potrebe prispôsobiť zdravotné postupy ich špecifickým potrebám a predstavil odporúčania pre zdravotníkov na zlepšenie komunikácie a prostredia počas vyšetrení.

„Zdravotníctvo je pre náš kraj dlhodobou strategickou prioritou. Rok 2025 potvrdil, že systematická práca, moderné prístupy a otvorený dialóg s odborníkmi dokážu prinášať viditeľné výsledky. Posilnili sme dostupnosť starostlivosti, rozšírili služby v oblasti duševného zdravia, otvorili nové ambulancie a podporili iniciatívy, ktoré pomáhajú špecifickým skupinám pacientov, vrátane ľudí s poruchami autistického spektra. Dotácie, motivačné programy, podpora rezidentov či pomoc pri zakladaní ambulancií sú investíciou do budúcnosti nášho regiónu. Našou ambíciou je, aby každý obyvateľ Trnavského kraja mal prístup k profesionálnej, dôstojnej a moderným spôsobom poskytovanej zdravotnej starostlivosti – čo najbližšie k svojmu domovu. V tomto úsilí budeme pokračovať aj v ďalších rokoch,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Tento rok sa kraj prostredníctvom Zdravej župy zapojil do projektu telemedicíny, ktorá prináša dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť obyvateľom regiónov s nižším počtom lekárov a zároveň zefektívňuje komunikáciu medzi pacientmi a zdravotníkmi.

Významne sa posilnil aj segment duševného zdravia. Kraj otvoril nové Psycho-sociálne centrum v Trnave, čím zvýšil dostupnosť odbornej pomoci. Pacienti v ňom nájdu psychologickú a psychiatrickú ambulanciu, psychiatrický stacionár, ale aj služby sociálneho pracovníka.

Popri rozvoji služieb kraj systematicky podporoval zdravotníkov. Pokračoval v dotačných programoch pre mladých lekárov, sestry a zubárov, ktoré pomáhajú pri stabilizácii ambulancií v regióne. Dotácie smerovali na zriadenie nových ambulancií, modernizáciu vybavenia či podporu bývania pre tých, ktorí sa rozhodnú pôsobiť v Trnavskom kraji.

Úspechom bola aj reakcia Nemocnice s poliklinikou v Piešťanoch, ktorá na podnet župy otvorila novú ambulanciu pre deti a dorast, vďaka čomu nemusia rodičia cestovať niekoľko kilometrov.

Podpora aktivít obcí a mimovládnych organizácií je pre rozvoj regiónu kľúčová. Trnavský samosprávny kraj (TTSK) preto aj v náročnom období celonárodnej konsolidácie verejných financií potvrdzuje svoju stabilitu. Od 1. januára 2026 župa oficiálne spustila dve veľké dotačné výzvy, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby dobré nápady, kultúrne podujatia, športové aktivity či sociálne inovácie v obciach nezanikli, ale naopak, rástli.

„Uvedomujeme si, že samosprávy a občianske združenia sú tými, ktorí v regiónoch tvoria hodnoty a udržiavajú komunitný život. Hoci prechádzame obdobím konsolidácie, vďaka nášmu zodpovednému hospodáreniu nemusíme tieto dôležité zdroje škrtať. Práve naopak – držíme tretí sektor a naše obce nad vodou, pretože ich prácu považujeme za nenahraditeľnú službu občanom nášho kraja,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič s tým, že kraj celkovo prerozdelí až 600-tisíc eur na verejnoprospešné projekty.

Na projekty mimovládnych organizácií a občianskych združení kraj vyčlenil celkovo 450 000 eur. Peniaze sú určené na realizáciu aktivít, ktoré napĺňajú všeobecne prospešné služby v regióne. Mestá a obce v kraji si môžu prerozdeliť 150 000 eur. Cieľom je ich aktívna participácia na rozvoji a podpora verejnoprospešných činností priamo v teréne.

Záujemcovia o dotáciu z rozpočtu TTSK musia svoje projekty zaregistrovať najneskôr do 30. januára 2026. Žiadosti je možné podávať elektronicky prostredníctvom portálu elektronických služieb TTSK, kde nájdu aj všetky potrebné informácie.

Financovanie projektov bude prebiehať formou refundácie, pričom podmienkou poskytnutia dotácie je minimálne 5-percentné spolufinancovanie zo strany žiadateľa.

Trnavský samosprávny kraj v roku 2025 aktívne podporoval mladých ľudí prostredníctvom vzdelávacích, preventívnych a športových aktivít. V spolupráci s občianskym združením IPčko spustil online poradenskú službu, ktorá študentom stredných škôl poskytuje anonymné a bezplatné odborné poradenstvo 24 hodín denne. Poradňa je dostupná aj pre rodičov a pedagógov a zameriava sa najmä na školský stres, úzkosti či vzťahové problémy.

Župa sa zapojila aj do Iniciatívy za dôstojnú menštruáciu a na všetkých 44 župných stredných školách zabezpečila zásobníky s bezplatnými hygienickými potrebami. Cieľom projektu je odstrániť stres a hanbu spojenú s menštruačnou chudobou a zabezpečiť dôstojnú dostupnosť produktov pre všetky dievčatá.

„V Trnavskom kraji chceme, aby mladí ľudia mali podporu v každej oblasti – či už ide o vzdelanie, zdravie, bezpečnosť alebo šport. Investície do modernizácie, výstavby a obnovy priestorov, v ktorých sa učia, tvoria a športujú, sú pre nás rovnako dôležité ako programy, ktoré ich priamo podporujú. Investície do ich rozvoja majú zmysel, pretože práve študenti sú hybnou silou budúcnosti. Našou snahou je, aby mali podmienky na rozvoj talentu, empatie a zodpovednosti,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

V oblasti zdravia a prevencie kraj pokračoval v projektoch zameraných na prvú pomoc a očkovanie. Študenti gymnázií a stredných odborných škôl si počas piateho ročníka súťaže Mladý záchranár preverili teoretické vedomosti aj praktické zručnosti v šiestich modelových situáciách prvej pomoci. Zároveň prebiehala osveta a kurzy prvej pomoci v rámci projektu Zdravá župa. Pokračovalo aj očkovanie proti rakovinotvornému HPV vírusu s online registráciou pre žiakov vo veku 12 až 14 rokov aj starších stredoškolákov.

„Kraj pomáha žiakom pri rozhodovaní o výbere strednej školy aj v plánovaní ďalšieho štúdia. V župnom Talent centre poskytujeme individuálne a skupinové poradenstvo, ktoré žiakom uľahčuje orientáciu v možnostiach. V roku 2025 sme pripravili 127 workshopov a centrum navštívilo 2 465 žiakov,“ uviedol riaditeľ odboru školstva Úradu TTSK Stanislav Pravda s tým, že informácie o župných školách, odboroch a mimoškolskej činnosti nájdu žiaci aj v praktickej brožúre.

Trnavský kraj tiež ocenil 20 študentov župných stredných škôl, ktorí dosiahli výnimočné výsledky vo vedomostných a športových súťažiach, a udelil im štipendium vo výške 500 eur.

Pre zvýšenie bezpečnosti škôl absolvovali študenti a zamestnanci Gymnázia M. R. Štefánika v Šamoríne taktické cvičenie v spolupráci s políciou a hasičmi. Simulovalo vniknutie ozbrojeného páchateľa, rukojemnícku drámu aj úmyselný požiar.

Kraj podporil aj vznik nového športového centra pre ženský futbal pri župnej SOŠ elektrotechnickej v Trnave v spolupráci s OZ Trnavské futbalistky. Súhlasil s dlhodobým prenájmom pozemku za symbolické 1 euro ročne na 20 rokov. Projekt, ktorý bude realizovaný v dvoch etapách v rokoch 2026 až 2028, prinesie modernizáciu športovej infraštruktúry.

„Podpora mladých a športu patrí medzi naše priority. Verím, že nové ihrisko a tréningové centrum umožnia rozvoj talentu a športového ducha mladých futbalistiek a zároveň vytvoria priestor pre zdravý životný štýl našich študentov aj širokej verejnosti,“ dodal župan.

Vďaka kraju pokračuje rezidenčný program Kampus, ktorý župa zachránila pred zánikom. Prostredníctvom svojej Krajskej inovačnej rozvojovej agentúry hradí náklady na energie z eurofondového projektu, pričom súkromný sektor študentom bezplatne poskytol priestory. Nový ročník programu Kampus prináša mentoring zameraný na osobnostný rast, soft skills aj praktické skúsenosti s riešením problémov. Vzdelávacie aktivity sú po novom okrem rezidentov otvorené aj pre iných vysokoškolákov, ktorí sa prihlásia.

Trnavský samosprávny kraj aj v roku 2025 systematicky potvrdzoval, že kultúra patrí medzi jeho dlhodobé priority. V čase, keď štátna kultúrna politika čelí kritike za nestabilitu, podfinancovanie a politické zásahy do nezávislosti kultúrnych inštitúcií, kraj investoval do infraštruktúry, ochrany pamäti, rozvoja kultúrnych inštitúcií aj podpory hodnôt slobody a demokracie.

„Rok 2025 opäť ukázal zásadný rozdiel medzi tým, ako ku kultúre pristupuje štát a ako k nej pristupujeme my, v Trnavskom kraji. Kým štátne inštitúcie dlhodobo zlyhávajú v systematickej podpore kultúry, oslabujú jej financovanie a politickými zásahmi ohrozujú jej nezávislosť, my považujeme kultúru za jednu zo strategických priorít rozvoja kraja. Kultúra nie je luxus ani nadstavba. Je základom identity, slobody a kritického myslenia spoločnosti. Aj preto sme v roku 2025 investovali do modernizácie našich kultúrnych inštitúcií, do ochrany pamäti, ale aj do jasných verejných postojov na obranu slobodnej tvorby. Trnavský kraj bude aj naďalej stáť pri kultúre, pri jej ľuďoch a pri hodnotách, ktoré z nej vyrastajú,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Jedným z najvýraznejších projektov roka je začiatok komplexnej modernizácie Hvezdárne a planetária M. R. Štefánika v Hlohovci. Projekt s celkovým rozpočtom presahujúcim 10 miliónov eur postupne premení zastaraný areál na moderné centrum spájajúce vedu, kultúru a vzdelávanie. Prvá etapa, financovaná z eurofondov, odštartovala už v roku 2025 a prinesie nové návštevnícke centrum, výstavné priestory, pavilón vedy aj bezbariérové riešenia.

Významnou investíciou do zázemia profesionálnej kultúry je aj rekonštrukcia zadného traktu Divadla Jána Palárika v Trnave. Najväčšia obnova v histórii divadla výrazne zlepší pracovné podmienky hercov, herečiek aj technického personálu a vytvorí dôstojné zázemie pre tvorbu divadla 21. storočia. Rekonštrukcia nadväzuje na predchádzajúce investície kraja do obnovy fasád a interiérov divadla.

Kraj pokračoval aj v záchrane technických pamiatok. Zrekonštruovaný vodný kolový mlyn v Tomášikove sa po obnove a dobudovaní návštevníckeho centra stal živým miestom kultúrno-vzdelávacích aktivít a novým bodom na mape kultúrneho turizmu južnej časti kraja. Projekt prepojil ochranu dedičstva s rozvojom regiónu a cezhraničnou spoluprácou.

Rok 2025 priniesol aj ďalší krok v modernizácii župných knižníc. V Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave bolo po rekonštrukcii otvorené nové oddelenie beletrie a čitáreň.  Symbolickým rozmerom bola aj inštalácia Ukrajinskej knižnej poličky, ktorá vyjadruje solidaritu a hodnotové ukotvenie kraja, či polička s obľúbenými knihami Antona Srholca. Zároveň župa zmodernizovala pri príležitosti 100. výročia Záhorskej knižnice v Senici detské oddelenie.

Trnavský kraj sa v roku 2025 výrazne prihlásil aj k ochrane historickej pamäti a hodnôt slobody. Vo Veľkej Mači sa začala výstavba Pamätníka slobody slova na mieste vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tieto hodnoty kraj dlhodobo zdôrazňuje aj prostredníctvom Ceny slobody Antona Srholca, ktorú v roku 2025 udelil už po siedmy raz osobnostiam, ktoré sa postavili totalitnému režimu a svojím životom obhajovali ľudskú dôstojnosť, demokraciu a právny štát.

Významným momentom roka bolo aj spoločné vyhlásenie riaditeliek a riaditeľov kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského kraja. Spoločne upozornili na ohrozenie regionálnej kultúry v dôsledku nefunkčnosti a politizácie Fondu na podporu umenia. Trnavský kraj sa k ich stanovisku jednoznačne prihlásil a verejne sa postavil na obranu transparentnosti, odbornosti a nezávislosti kultúrneho prostredia.

„Sústredili sme sa  nielen na investície do budov a infraštruktúry, ale aj na posilnenie postavenia kultúrnych inštitúcií ako moderných, otvorených a hodnotovo ukotvených verejných priestorov. Dlhodobo sa snažíme vytvárať podmienky, v ktorých kultúra nie je rukojemníkom politických nálad, ale slobodným priestorom pre tvorbu, vzdelávanie a dialóg. Výsledky uplynulého roka potvrdzujú, že tento prístup je správny a že regionálna kultúra má zmysel, ak má jasnú víziu a stabilného zriaďovateľa,“ doplnil riaditeľ Odboru kultúry TTSK Peter Kadlic.

V roku 2025 sa Trnavský samosprávny kraj (TTSK) intenzívne venoval aj téme digitálnej transformácie a zvyšovaniu inovačného potenciálu regiónu. Významným míľnikom v tomto úsilí bolo medzinárodné odborné podujatie Peer Review, ktoré zorganizovala Krajská inovačná rozvojová agentúra (KIRA) v spolupráci s TTSK a programom Interreg Europe. Kraj pri tejto príležitosti privítal expertov z Francúzska, Estónska a Španielska, aby spoločne hľadali možnosti rozvoja digitálnych riešení na regionálnej úrovni. Účasť popredných zástupcov partnerských krajín a programu Interreg Europe podčiarkla prestíž podujatia a dôležitosť medzinárodnej spolupráce pri modernizácii verejnej správy.

„V našom kraji si čoraz viac uvedomujeme, že ak chceme zlepšovať verejné služby, šetriť energiu, lepšie plánovať dopravu či vzdelávanie, nestačí robiť veci po starom. Svet okolo nás sa mení rýchlo. Mnohé rozhodnutia, ktoré robíme dnes, budú mať dopad o päť či desať rokov. A ak majú byť tieto rozhodnutia zodpovedné, potrebujeme mať prehľad, kvalitné dáta a nástroje, ktoré nám umožnia konať rýchlejšie, presnejšie a hlavne rozumne,“ uviedol trnavský vicežupan Patrik Voltmann.

Odborná časť podujatia sa sústredila na strategickú analýzu regionálnych výziev a digitálnych ambícií Trnavského kraja. Hlavnými témami diskusií boli inteligentný regionálny rozvoj, rozširovanie IoT riešení naprieč územím a efektívne využívanie umelej inteligencie či dátových platforiem. Zahraniční experti v rámci výmeny know-how prezentovali konkrétne príklady dobrej praxe a inovatívne prístupy, ktoré sú aplikovateľné na regionálnej úrovni so zreteľom na zvyšovanie kvality verejných služieb a posilňovanie kybernetickej bezpečnosti.

Spoločná analýza regionálneho kontextu vyústila do formulovania konkrétnych návrhov a odporúčaní pre ďalšie smerovanie kraja. Medzi kľúčové priority patrí najmä rozširovanie digitálnych služieb do menších obcí spojené s podporou digitálnej inklúzie, strategické nasadenie IoT a AI nástrojov vo verejnej správe, ako aj rozvoj otvorených dát a ich efektívna správa. Odborníci zároveň odporučili zavedenie špecifických indikátorov „key values“ na meranie etického, sociálneho a územného dopadu inovácií na každodenný život obyvateľov.

„Aj preto sme sa pustili do prípravy regionálnej inovačnej stratégie. Nie je to len dokument, ale praktický plán, ako krok za krokom zavádzať riešenia užitočné pre mestá, obce aj ľudí v nich. Nejde nám o módne výrazy, ale o konkrétne zmeny. Od úspor energie v školách cez modernejšie riadenie verejného osvetlenia až po lepšie fungovanie dopravných či odpadových služieb. Som presvedčený, že aj vďaka skúsenostiam z Peer Review dokážeme priniesť inovácie, ktoré neostanú na papieri, ale prinesú merateľný prínos v každodennom živote,“ dodal Voltmann.

Záver podujatia priniesol jasné kroky, ktoré vytvárajú pevný základ pre ďalšiu digitálnu transformáciu Trnavského kraja a otvoril nové možnosti zapojenia sa do medzinárodných projektov a partnerstiev. Peer Review potvrdilo, že medzinárodná spolupráca, výmena know-how a aktívny prístup sú kľúčové pre úspešné zvládanie výziev digitálneho veku.

Projekt Peer Review bol financovaný z programu Interreg Europe.

Trnavský samosprávny kraj v roku 2025 investoval z vlastného rozpočtu aj z eurofondov spolu viac ako 9 miliónov eur do rozvoja stredných škôl, aby študenti aj učitelia mali kvalitné, bezpečné a motivujúce prostredie na vzdelávanie a rozvoj. Prostriedky smerovali do užitočných modernizácií školských budov, telocviční, odborných učební a školských dielní, župa zároveň zabezpečila debarierizáciu škôl a podporu pre pedagógov prostredníctvom rôznych benefitov.

„Aj v tomto roku sme sa zamerali na vytváranie moderných, bezpečných a pohodlných priestorov pre študentov aj učiteľov. Každá užitočná investícia, od telocviční cez odborné učebne až po debarierizáciu, má priamy dopad na kvalitu vzdelávania a pohodu v školách. Sme radi, že tieto projekty prinášajú konkrétne zlepšenia a motivujú študentov k učeniu aj pohybu,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič.

V Senici kraj dokončil modernú telocvičňu v SOŠ podnikania v remeslách a službách s hernou plochou pre basketbal, volejbal a tenis, šatňami, sociálnymi zariadeniami vrátane bezbariérových, sprchami a skladom náradia. Súčasťou stavby je aj fotovoltická elektráreň, ktorá znižuje energetickú náročnosť objektu. Celková hodnota investície dosiahla 2,1 milióna eur, z čoho 930-tisíc eur poskytol Fond na podporu športu. „Som rád, že nové priestory umožnia študentom športovať a aktívne sa rozvíjať. Vytvorili sme prostredie, ktoré podporuje zdravý životný štýl a bezpečnosť,“ doplnil župan Viskupič.

V Trnave pribudli moderné priestory pre šport a odbornú výučbu na SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku. Telocvičňa prešla kompletnou rekonštrukciou a odborná učebňa pre veterinárne zdravotníctvo a hygiena je vybavená dvomi pitevnými stolmi. Celková investícia dosiahla 880-tisíc eur a priniesla vyšší komfort praktickej výučby pre študentov.

Gymnázium M. R. Štefánika a Základná škola v Šamoríne prešli modernizáciou kuchyne, tried, dielne a telocvične v hodnote viac ako 883-tisíc eur, čo výrazne zlepšilo podmienky pre vzdelávanie, pohybové aktivity aj každodenné fungovanie školy. V Dunajskej Strede kraj odovzdal zrekonštruovanú strechu átria Gymnázia Ladislava Dúbravu, ktorá prináša estetické a funkčné prestrešenie a zlepšuje vnútornú klímu priestoru. Hodnota stavby dosiahla takmer 440-tisíc eur.

Trnavský kraj tiež pokračoval v debarierizácii škôl, čím zvýšil prístupnosť pre študentov so zdravotným postihnutím alebo obmedzenou schopnosťou pohybu. Do výzvy sa zapojilo 19 väčších stredných škôl. Tento rok prechádzal rekonštrukciou aj internát Strednej zdravotníckej školy v Trnave. Projekt je súčasťou veľkého rozvojového zámeru na vybudovanie moderného zdravotníckeho kampusu.

Moderný kadernícky salón na SOŠ obchodu a služieb v Trnave vznikol vďaka investícii viac ako 120-tisíc eur. Priestory umožnia študentom rozvíjať teoretické vedomosti a praktické zručnosti pod dohľadom majsteriek odborného výcviku, pričom budú k dispozícii aj verejnosti. „Trnavský kraj investuje do budúcnosti mladých ľudí a podporuje odborné vzdelávanie. Každá takáto investícia je praktická a umožňuje študentom získať skúsenosti, ktoré ich pripravia na reálny pracovný život,“ doplnil riaditeľ odboru školstva Úradu TTSK Stanislav Pravda.

Kraj zároveň podporuje aktívnu účasť študentov na verejnom dianí prostredníctvom školského participatívneho rozpočtu. Do štvrtého ročníka sa zapojilo všetkých 44 župných stredných škôl a kraj vyčlenil 44-tisíc eur na realizáciu 53 študentských projektov, čím podporil zodpovednosť, spoluprácu a občiansku angažovanosť mladých ľudí.

Okrem toho župa vytvára motivujúce prostredie, aby pedagógovia zostali učiť v regióne a mohli plne rozvíjať svoj profesionálny potenciál. Župa poskytuje učiteľom príspevky na bývanie až do 150 eur mesačne, odmeňuje mimovyučovacie aktivity do 9 eur za hodinu a podporuje ďalšie vzdelávanie až do 350 eur za semester.