Kategória: Nezaradené

Trnavský samosprávny kraj dokončil výstavbu úseku Vážskej cyklomagistrály Šúrovce – most Siladice v dĺžke 5,4 kilometra, pričom nadväzuje na úsek spájajúci Šúrovce a Sereď, ktorý župa dokončila v minulom roku. Na výstavbu úseku od Šúroviec po Siladice získal kraj nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) vo výške 1,2 milióna eur.

„Som rád, že do siete novopostavených cyklotrás pribudol v tomto roku už piaty úsek, tentokrát na Vážskej cyklomagistrále medzi Šúrovcami a mostom v Siladiciach. Jeho súčasťou je cyklistické odpočívadlo a sčítač cyklistov, z ktorého budeme získavať dáta. Novým 5,4 kilometra dlhým cykloúsekom zlepšujeme aj mobilitu za prácou či školami v Seredi a okolí. Naším cieľom v blízkej budúcnosti je napojiť cyklotrasu popri Váhu až po Hlohovec,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič s tým, že práce na úseku Šúrovce – most Siladice boli ukončené v časovom predstihu.

Nový úsek Vážskej cyklomagistrály sa napája pri Šúrovciach v časti Valtov Šúr na cyklotrasu zo Serede, ktorej výstavbu dokončila župa pred rokom. Trasa vedie po korune ochrannej hrádze Váhu a končí sa pri moste ponad Horný Dudváh pri obci Siladice. Približne v polovici úseku sa nachádza cyklistické odpočívadlo zložené z prístreška, dvoch cyklostojanov, štyroch lavičiek a informačnej tabule. Osadené bolo aj zariadenie na sčítanie cyklistov. Stavebné práce realizovala spoločnosť SKANSKA SK.

Na výstavbu cyklotrasy medzi Šúrovcami a Siladicami získala župa nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) vo výške 1,2 milióna eur pri päťpercentnom spolufinancovaní.

Trnavský samosprávny kraj postavil počas kalendárneho roka 2023 päť úsekov cyklotrás na vlastnom území v celkovej dĺžke 24,3 kilometra. Okrem úseku Vážskej cyklomagistrály medzi Šúrovcami a mostom v Siladiciach v dĺžke 5,4 kilometra cyklisticky prepojil v rámci Moravskej cyklomagistrály Baťov kanál v Skalici s Holíčom 6,1-kilometrovou cyklotrasou. Ďalšími dvomi úsekmi na Záhorí v celkovej dĺžke 10,9 kilometra je spojený s Moravský Svätý Ján s Brodským. Okrem toho župa postavila z vlastných zdrojov cyklistické prepojenie Jaslovských Bohuníc s tamojšou atómovou elektrárňou v dĺžke 1,9 kilometra, kde aktuálne realizuje aj výstavbu cyklolávky ponad potok Blava.

Trnavský samosprávny kraj dokončil komplexnú modernizáciu cesty II/502 pri Dolných Orešanoch. Ide o úsek od hranice Bratislavského a Trnavského kraja cez Dolné Orešany po začiatok obce Horné Orešany v dĺžke 5,7 kilometra. Župa na tento projekt získala nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) vo výške 4,1 milióna eur. Premávka v úseku od centra obce Dolné Orešany po začiatok obce Horné Orešany bude obnovená v noci zo štvrtka 30. novembra 2023 na piatok 1. decembra 2023, v rovnakom čase sa na svoje pôvodné trasy vrátia aj prímestské autobusové linky.

„Ďalšie dielo sa podarilo. Tentokrát sme zmodernizovali časť významného dopravného ťahu, ktorý prepája Trnavský a Bratislavský kraj a v plnej prevádzke bude v noci zo štvrtka 30. novembra 2023 na piatok 1. decembra 2023. Vytvorili sme modernú a bezpečnú komunikáciu pod Malými Karpatmi so zníženou hlučnosťou, čo ocenia aj miestni obyvatelia. So skvalitnení cestného koridoru popod Malé Karpaty mienime pokračovať, pretože sme podali žiadosť o nenávratný finančný príspevok na modernizáciu nadväzujúceho úseku cez Horné Orešany po začiatok Smoleníc v dĺžke 4,9 kilometra,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič s tým, že kraj žiada o finančný príspevok z európskych zdrojov vo výške takmer 5 miliónov eur.

Modernizácia predmetného úseku bola rozdelená na etapy. Počas prvej etapy prešla rekonštrukciou časť medzi hranicou Bratislavského a Trnavského kraja a križovatkou v centre Dolných Orešian. V rámci tejto etapy, ktorá bola realizovaná od druhej polovice apríla do konca augusta, boli komplexne zrekonštruované vozovkové vrstvy, krajnice a boli vybudované priepusty pod zjazdami z komunikácie. V extraviláne Dolných Orešian navyše došlo k rozšíreniu vozovky. Na úseku sa nachádza aj nové zvislé dopravné značenie, pričom bolo obnovené aj vodorovné dopravné značenie s reflexnou úpravou vrátane psychologických bŕzd. Premávka po tejto časti modernizovaného úseku bola obnovená 1. septembra 2023.

Druhá etapa rekonštrukcie sa sústredila najmä v intraviláne obce Dolné Orešany a pokračovala smerom po začiatok Horných Orešian. V obci vznikli priechody pre chodcov s bezbariérovou úpravou a vodorovným značením s protišmykovou úpravou. Upravené boli aj existujúce nástupištia autobusových zastávok. Stavebné práce na 5,7-kilometrovom úseku realizovala po verejnom obstarávaním spoločnosť SKANSKA SK za sumu 3,9 milióna eur.

Od noci zo štvrtka 30. novembra 2023 na piatok 1. decembra 2023 bude plne obnovená premávka po rekonštruovanom úseku, pričom dopravné značenie obchádzkových trás bude odstránené. Do pôvodného stavu spred začiatku modernizácie sa vrátia aj trasy prímestských autobusových liniek obsluhujúcich Dolné a Horné Orešany.

V rámci cesty II/502 zrekonštruovala župa v tomto roku most v Horných Orešanoch z vlastných prostriedkov. Zámerom župy je zmodernizovať cestu II/502 až po Vrbové, pričom chce modernizáciu ďalších úsekov tejto cesty rovnako spolufinancovať z eurofondov. Kraj podal žiadosť o nenávratný finančný príspevok z eurofondov na modernizáciu úseku od Horných Orešian po Smolenice v dĺžke 4,9 kilometra vo výške takmer 5 miliónov eur.

Zástupcovia združenia Samosprávnych krajov Slovenska (SK8) a Asociácie krajov Českej republiky (AKČR) sa vo štvrtok 16. novembra 2023 stretli v Bojniciach. Spoločného rokovania sa zúčastnilo šesť predsedov slovenských a sedem predsedov českých krajov.

Symbolicky, deň pred výročím udalostí zo 17. novembra 1989, sa “bratské kraje” Českej a Slovenskej republiky stretli na spoločnom rokovaní, tentokrát na území Trenčianskej župy. Za desiatky rokov prechádzala regionálna samospráva oboch krajín rôznym vývojom, pričom slovenskí župani aj českí hajtmani sa počas tohto obdobia stretávajú s mnohými výzvami.

“Stretnutie sme zrealizovali deň pred 17. novembrom a verím, že tak ako sa obyvatelia našich krajín v roku 1989 spojili pre lepšiu budúcnosť, môžeme ju na základe pevných vzťahov, spoločných aktivít a výmenou skúseností aj naďalej tvoriť. V duchu demokracie a slobody. Dnešné rokovanie vnímam ako príležitosť na výmenu praktických skúseností aj informácií, ktoré spadajú do kompetencií samospráv. Pre SK8 bola podstatnou diskusia o oblasti fiškálnej decentralizácie, nakoľko systém fungovania a financovania samosprávnych krajov v podmienkach Českej republiky je efektívnejší a prináša menšiu závislosť od štátu. Považujeme za dôležité, aby sme sa obdobným modelom zaoberali aj v našich podmienkach,” povedal trnavský župan a predseda SK8 Jozef Viskupič.

Županky a župani rokovali naprieč politickým spektrom aj o oblasti dopravnej infraštruktúry a verejnej dopravy, zdravotníctva či školstva.

“Oceňujeme stretnutie a opätovné nadviazanie spolupráce zástupcov regionálnych samospráv Českej a Slovenskej republiky. Aj napriek tomu, že pred 30 rokmi došlo k rozdeleniu týchto štátov vidíme, že sme si stále blízki, a to po odbornej aj ľudskej stránke. Čo sa týka kompetencií samospráv, tie máme nastavené rozdielne, preto považujem za dôležité o nich diskutovať. Veľkou inšpiráciou nám môže byť forma duálneho vzdelávania, ktorá sa zdá byť praktická aj s výhľadom do budúcnosti. Zároveň sme sa dohodli, že takéto stretnutia budeme realizovať na pravidelnejšej báze,” povedal Ján Grolich, hajtman Juhomoravského kraja.

Trnavský samosprávny kraj dokončil modernizáciu úseku cesty II/573 za obcou Šoporňa vrátane mosta cez potok Jarčie. Rekonštrukciou prešiel úsek cesty v dĺžke jedného kilometra a pôvodný mostný objekt s celkovou dĺžkou 38 metrov, ktorý bol pre havarijný stav zbúraný a nahradený novou konštrukciou. Most bude opäť prejazdný od utorka 28. novembra 2023 od 09:30 hodiny. Župa na tento projekt získala nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) v hodnote 2,1 milióna eur.

„Európske zdroje využívame racionálne, cielene a v čo najvyššej možnej miere, a aj  vďaka tomu sme opäť o čosi znížili investičný dlh na dopravnej infraštruktúre. Za obcou Šoporňa sme zmodernizovali úsek cesty, ktorý vzhľadom na svoju frekventovanosť zvládne aj vyššiu intenzitu dopravy. Most ponad potok Jarčie, ktorý bol v havarijnom stave, sme zbúrali a postavili úplne nový. Modernizáciu sme zvládli aj vďaka dočasnému premosteniu, ktoré zažilo svoju premiéru, a zároveň pomohlo udržať premávku v čo najväčšom rozsahu,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič s tým, že dočasné premostenie bude používať Správa a údržba ciest TTSK aj pri ďalších projektoch.

Rozsiahlou obnovou prešiel úsek cesty v dĺžke jedného kilometra, a to od konca obce Šoporňa po začiatok mosta cez potok Jarčie, vrátane krátkeho úseku za mostom. Výškové a šírkové usporiadanie vozovky bolo upravené tak, aby plynulo nadväzovalo na nové premostenie, a zároveň sa zvýšila bezpečnosť pri predchádzaní chodcov a cyklistov. Na úseku boli vymenené všetky dopravné značky a pri vjazde do obce Šoporňa pribudol merač rýchlosti. Na základe verejného obstarávanie realizovala stavebné práce spoločnosť EUROVIA SK v sume 826-tisíc eur.

Pôvodné premostenie potoka Jarčie bolo pre jeho havarijný stav úplne zbúrané a nahradené novou, trojpoľovou mostnou konštrukciou s dĺžkou 38 metrov. Vzhľadom na intenzitu dopravy na danom úseku bola konštrukcia navrhnutá na veľmi ťažké zaťaženie. Obnovou prešlo vodorovné dopravné značenie, osadené bolo aj zvislé dopravné značenie so solárnym napájaním v podobe meračov vetra a meračov teploty, a tiež signalizácie námrazy na moste. Komplexnú rekonštrukciu mosta ponad potok Jarčie zabezpečila spoločnosť COLAS Slovakia za sumu 1,15 milióna eur.

Počas modernizácie bolo prvýkrát použité dočasné premostenie, ktoré bolo určené pre vozidlá do 12 ton a autobusy. Vozidlá nad 12 ton boli smerované po obchádzkovej trase cez rýchlostnú cestu R1 a cesty I. triedy.

Rekonštrukcia úseku cesty za Šoporňou vrátane mosta cez potok Jarčie nadväzuje na opravu 4,4-kilometrového úseku cesty smerom do obce Dlhá nad Váhom, ktorá bola dokončená v roku 2020 aj vďaka spolufinancovaniu z eurofondov vo výške 2,2 milióna eur.

Trnavský samosprávny kraj pokračuje v zlepšovaní podmienok pre odborné vzdelávanie na stredných školách, ktorých je zriaďovateľom. Župa aktuálne zabezpečila nové odborné vybavenie a modernizáciu priestorov na Strednej zdravotníckej škole v Skalici. Projekt bol realizovaný v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), v objeme viac ako 270-tisíc eur.

„Úspešne pokračujeme v modernizácii a obnove župných stredných škôl a prispievame tak k skvalitňovaniu vzdelávania v Trnavskom kraji. Aktuálne sme na Strednej zdravotníckej škole v Skalici zmodernizovali materiálno-technické vybavenie odborných učební a vybudovali výťahovú plošinu, ktorá zabezpečí bezbariérovosť. Obnovou prešli napríklad aj podlahy v učebniach. Aj vďaka modernému a plnohodnotne vybavenému prostrediu tejto školy na Záhorí sa zvýši atraktivita štúdia, kvalita odborného vzdelávania i praktických zručností študentov,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič s tým, že na projekt župa využila európske zdroje, ktoré sú silným prvkom k zdravej hospodárskej kondícii krajskej samosprávy.

Projekt bol realizovaný prostredníctvom troch hlavných aktivít. Prvou bola obnova ošetrovateľského centra, ktorá zahŕňala modernizáciu dvoch odborných učební pre praktické vyučovanie zdravotníckych odborných predmetov, najmä pre predmet ošetrovateľské techniky a sanitárske činnosti. Do učební bola dodaná didaktická technika, dve nemocničné postele a detská postieľka, preväzový stolík, EKG prístroj, ošetrovateľské figuríny, monitorovacie zariadenie vitálnych funkcií, defibrilátor a ďalšie pomôcky. Druhá aktivita pozostávala z modernizácie odbornej učebne prvej pomoci. Tento predmet sa dotýka všetkých odborov v škole. Boli sem zakúpené trenažéry na nácvik kompresie hrudníka a pľúcnej ventilácie, figurína dospelého človeka, ktorá slúži ako simulátor pre nácvik záchranných techník, či spinálna záchranárska doska.

Ako dodala riaditeľka Strednej zdravotníckej školy v Skalici Ľudmila Bábiková, „som rada, že zabezpečíme našim študentom a študentkám praktické vyučovanie v laboratórnych podmienkach na veľmi vysokej úrovni s využitím najmodernejších simulátorov, trenažérov a ďalších pomôcok. Veľký význam má aj modernizácia vzhľadu týchto odborných učební, čo nepochybne zatraktívnilo prostredie, v ktorom naši študenti a učitelia trávia pomerne veľa hodín. Vedomosti a zručnosti, ktoré tu získavajú, tvoria základ pre ich ďalšie pôsobenie na praktickom vyučovaní v reálnych podmienkach a samozrejme v ďalšom profesionálnom pôsobení. Pre ich budúce povolanie je nesmierne dôležité, aby sa podmienky v praktickej výučbe čo najviac podobali tým v reálnom živote. U nás sa to podarilo.“

Zdroje z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), okrem SZŠ v Skalici, získala napríklad aj Stredná priemyselná elektrotechnická v Piešťanoch. Projekt modernizácie odborných učební na tejto škole bude ukončený v najbližších týždňoch. Do konca roka budú tiež zrealizované projekty „Skvalitnenie a rozšírenie praktického vzdelávania v študijných odboroch Strednej odbornej školy Hlohovec“ a „Skvalitnenie praktického vyučovania na Strednej odbornej škole rozvoja vidieka s VJM v Dunajskej Strede“.

Zoznam stredných škôl, ktoré využili možnosť získať finančné prostriedky z eurofondov:

• Stredná priemyselná škola dopravná v Trnave
• Stredná odborná škola strojnícka v Skalici
• Stredná priemyselná škola stavebná D.S. Jurkoviča v Trnave
• Stredná odborná škola elektrotechnická v Trnave
• Stredná odborná škola technická v Galante
• Stredná odborná škola elektrotechnická v Gbeloch
• Stredná odborná škola podnikania v remeslách a službách v Senici
• Stredná zdravotnícka škola v Trnave
• Stredná odborná škola technická v Hlohovci
• Stredná zdravotnícka škola v Skalici
• Stredná odborná škola technická v Piešťanoch
• Spojená škola v Holíči
• Spojená škola v Rakoviciach
• Hotelová akadémia Ľ. Wintera v Piešťanoch
• Stredná odborná škola automobilová v Trnave

Trnavský samosprávny kraj pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva vybral a odmenil dvadsať študentov stredných škôl za ich mimoriadny úspech vo vedomostných olympiádach a športových súťažiach. Župné štipendium vo výške 500 eur si študenti prevzali v priestoroch záhradnej čitárne v areáli Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave.

„Gratulujem všetkým študentom župných stredných škôl, ktorým sa darí dosahovať výnimočné úspechy, a zároveň ukážkovo prezentujú seba, svoje rodiny, školu aj Trnavský kraj. Cesta za ich úspechmi si vyžaduje talent, odhodlanie, zodpovedný prístup ale aj plnohodnotné podmienky. Práve vytvorenie zodpovedajúcich podmienok pre rozvoj mladých talentov je výzvou pre nás všetkých. Výzvou pre súkromný aj verejný sektor, ktorý môže zabrániť trvalému odlivu mozgov do zahraničia, prípadne vytvoriť dostatočnú motiváciu k tomu, aby sa mladé talenty na konci dňa vrátili späť na Slovensko. Ďakujem dvadsiatke ocenených študentov, že svojimi úspechmi, skúsenosťami, poznaním a ľudským i profesijným potenciálom tvoria príbeh nášho kraja a celej krajiny,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Desiatich študentov župa ocenila za mimoriadne výsledky vo vedomostných súťažiach. Medzi nimi je napríklad Peter Michal z Gymnázia Vojtecha Mihálika zo Serede. V celoštátnom kole súťaže Mladý Európan skončil na 1. mieste, pričom sa pravidelne zapája do matematických a informatických súťaží. Štipendium získala aj Alexandra Hornáková z Gymnázia J. Hollého v Trnave, ktorá dosiahla úspech v podobe 3. miesta na celoštátnom finále súťaže Hviezdoslavov Kubín. Okrem toho vyhrala celoslovenské kolo v prednese v anglickom jazyku. Elise Mária Ábelová z Gymnázia P. de Coubertina v Piešťanoch si prevzala župné štipendium za 2. miesto v celoštátnom kole olympiády v anglickom jazyku a za popredné umiestnenia v stredoškolskej odbornej činnosti.

V kategórií športových úspechov získal štipendium Adam Hagara zo Spojenej školy v Trnave. Na Majstrovstvách Európy v krasokorčuľovaní obsadil 23. miesto a zároveň sa stal majstrom Slovenska v krasokorčuľovaní. Študentka Spojenej školy v Holíči Nina Hanzalíková sa stala majsterkou sveta a Európy v športovej gymnastike. Štipendium si prevzala aj za 1. miesto v súťaži Slovakia Winter cup. Medzi štipendistami bol ocenený aj Peter Strečanský zo Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch. Stal sa majstrom Slovenska vo veslovaní a na Majstrovstvách sveta obsadil tretie miesto.

Zoznam ocenených študentov je dostupný v prílohách nižšie, a informácie o úspechoch študentov župných stredných škôl sú pravidelne zverejňované aj na https://www.trnava-vuc.sk/13804-sk/aktivity-organizacii.

Zoznam všetkých 44 škôl v Trnavskom kraji spolu s informáciami o štúdiu nájdete v brožúre https://bit.ly/brozura2023.

Župa motivuje študentov jej stredných škôl pravidelne, a poskytuje im mesačné štipendiá vo výške 50 eur a ďalšie atraktívne výhody týkajúce sa bezplatného cestovania prímestskými autobusmi a bezplatného ubytovania v internátoch pre študentov, ktorí sú zapojení do systému duálneho vzdelávania. Od aktuálneho školského roka sú tieto benefity dostupné aj pre študentov vo vybraných nedostatočne obsadených a perspektívnych odboroch.

 

Trnavský samosprávny kraj už po piatykrát udelil prestížnu Cenu slobody Antona Srholca. Ocenení za mimoriadny prínos k ochrane ľudských práv, k upevneniu demokracie a právneho štátu a za prejavy mimoriadnej občianskej statočnosti boli František Mikloško, František Guldan, Lászlo Nagy, Július Bobovnický. In memoriam bol ocenený Miroslav Cipár. Slávnostný galavečer prebiehal v priestoroch Divadla Jána Palárika v Trnave v predvečer výročia udalostí zo 17. novembra 1989.

 

„Považujem za veľké privilégium môcť najvýznamnejšie ocenenie Trnavského samosprávneho kraja každoročne odovzdávať inšpiratívnym osobnostiam. Keď sa zamyslím, čo spája laureátov, napadajú mi slová ako vytrvalosť, nezlomnosť či inšpirácia. Myslím, že v dnešnej dobe potrebujeme práve takéto osobnosti, ktorých príbehy i postoje sú motivujúcim príkladom pre angažovanosť, občiansku spoločnosť aj výkon verejnej služby na rôznych úrovniach. Laureáti sú symbolom  demokracie, slobody a ochrany ľudských práv, rovnako ako bol aj Anton Srholec, po ktorom je ocenenie pomenované,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič s tým, že k podujatiu župa pripravila aj špeciálny web www.cenaantonasrholca.sk, na ktorom môže verejnosť nájsť všetky informácie o ocenených, a to z aktuálneho ale aj minulých ročníkov podujatia.

 

Ocenený bol súčasný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky František Mikloško. V osemdesiatych rokoch minulého storočia organizoval masové púte veriacich na Slovensku, ktoré boli označované za protirežimové aktivity. Spoluorganizoval tajné náboženské vzdelávanie, mládežnícke akcie na záchranu kultúrnych sakrálnych pamiatok, tlač, pašovanie a distribúciu náboženskej literatúry. Bol hlavným organizátorom Sviečkovej manifestácie v marci 1988, ktorá je považovaná za jeden z najvýznamnejších prejavov odporu voči komunistickému režimu v Československu.

 

Cenu slobody Antona Srholca získal aj výtvarník a občiansky aktivista František Guldan. Počas totality vystavoval svoje diela v bratislavských podchodoch, pričom viaceré jeho ilegálne výstavy boli predčasne ukončené. Počas revolúcie bol členom koordinačného centra Verejnosti proti násiliu a redaktorom novín Verejnosť. V roku 2018 inštaloval na Primaciálnom námestí v centre Bratislavy Objekt Diagnóza 1968 – 2018, v ktorom upozorňoval na zločineckú komunistickú minulosť, ktorá ani po desaťročiach demokratickej spoločnosti nebola vyriešená. Ako výtvarník a občiansky aktivista sa venuje aj pomoci ľuďom so zdravotným znevýhodnením.

 

Cenu in memoriam pre grafického dizajnéra, maliara a občianskeho aktivistu Miroslava Cipára prevzala Vilma Cipárová. Po komunistickom prevrate v roku 1948 Cipárovcom ako nepriateľom národa vyvlastnili dom aj obchod. Študoval slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Neskôr absolvoval štúdium grafiky a monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V jeho ateliéri sa 19. novembra 1989 stretli slovenskí výtvarníci a spísali prvé revolučné vyhlásenie. Stal sa jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosti proti násiliu. Počas svojho profesionálneho pôsobenia získal mnoho ocenení doma aj v zahraničí, hlavne za svoju ilustrátorskú tvorbu.

 

Ocenenie si prevzal aj bývalý politik a občiansky aktivista Lászlo Nagy. Počas komunistického režimu patril k skupine dunajskostredských intelektuálov a spisovateľov, ktorí v roku 1970 založili Výbor pre ochranu práv maďarskej menšiny v Československu. Pri príležitosti spomienky na 70. výročie založenia Československa vydali Memorandum Maďarov na Slovensku, v ktorom poukázali na relevantné problémy maďarskej menšiny. Organizoval odborné prednášky o ľudských a menšinových právach na medzinárodných a domácich fórach.

 

Posledným oceneným bol lekár Július Bobovnický. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a od roku 1959 pracoval ako lekár v Nemocnici s poliklinikou v Skalici. Od roku 1962 začal pracovať na neurologickom oddelení a v roku 1967 sa stal primárom tohto oddelenia. Na tejto vedúcej pozícii pôsobil 30 rokov, až do jeho odchodu do starobného dôchodku. Popri práci v nemocnici pôsobil aj ako pedagóg na Strednej zdravotníckej škole.

 

Cena slobody nesie meno Antona Srholca, ktorý bol celoživotne spojený s Trnavským krajom. Bol rodákom zo Skalice, štúdium absolvoval na gymnáziu v Šaštíne. Za jeho pokus prekročenia rieky Morava strávil niekoľko mesiacov vo vyšetrovacej väzbe v Leopoldove, neskôr nútene pracoval v uránových baniach. Po Nežnej revolúcii pomáhal ľuďom bez domova. Svojim postojom k životu sa stal symbolom viery v človeka a boja za náboženské a politické práva a slobody.