Mesiac: jún 2024

Trnavský samosprávny kraj zavádza novinku pri cestovaní regionálnou autobusovou dopravou, ktorou šetrí prírodu i čas cestujúcich.

Od pondelka 1. júla 2024 budú cestujúci, ktorí majú zakúpený predplatný cestovný lístok (PCL) alebo SeniorPas TTSK, cestovať už len na základe elektronického cestovného lístka zapísaného na čipovej karte.

V praxi to znamená, že vlastníci predplatných lístkov a SeniorPasu TTSK pri nástupe nahlásia vodičovi cieľ cesty a štandardne priložia kartu k čítačke. Avšak po novom im už toto zariadenie papierový doklad nevytlačí, ale ich jazdu eviduje digitálne. V prípade kontroly zo strany revízora sa cestujúci preukáže dopravnou čipovou kartou, ktorú priloží k revízorskej čítačke.

Župa tento krok zavádza u všetkých zmluvných dopravcov v kraji, a to Arriva Trnava, SAD Dunajská Streda, SKAND Skalica, pričom dôvodom digitalizácie je ekologické hľadisko a urýchlenie nástupu cestujúcich, čo šetrí čas v prospech efektívnej regionálnej autobusovej dopravy v Trnavskom kraji.

Cestovný lístok v tlačenej podobe budú naďalej dostávať cestujúci, ktorí za prepravu platia v hotovosti, bankovou kartou alebo čipovou kartou jednorazovo.

Trnavský samosprávny kraj zrekonštruuje dva mosty na cestách III. triedy v katastrálnom území obce Dlhá v okrese Trnava. Mosty, ktoré boli postavené v 70. rokoch, budú zbúrané a nahradené novou konštrukciou. Celková suma investície do stavebných prác na oboch mostoch predstavuje 748-tisíc eur. Rekonštrukcia si vyžiada úplnú uzávierku obidvoch mostov, a to od pondelka 1. júla 2024 od 6.00 hodiny.

„Naplno pokračujeme v modernizácii ciest a mostov v našom kraji. Tentokrát dva staré mosty zbúrame a na ich mieste postavíme úplne nové, a to v katastri obce Dlhá v okrese Trnava. Jeden z mostov sa nachádza priamo v obci a druhý v jej extraviláne smerom na Doľany. Zabezpečili sme obchádzkové trasy a pri moste v centre obce aj dočasnú lávku pre chodcov a cyklistov. Uzávierka mostov je naplánovaná predbežne do decembra, ale v prípade, že niektorý z mostov bude hotový skôr, uvedieme ho okamžite do prevádzky,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič s tým, že obe premostenia sa nachádzajú v havarijnom stave, čo potvrdili aj posledné prehliadky.

Prvý z dvojice rekonštruovaných mostov sa nachádza na ceste III/1295 v extraviláne obce Dlhá smerom na Doľany. Má dĺžku 4,5 metra a bol postavený v roku 1975. Na základe poslednej hlavnej prehliadky je most v havarijnom stave, ktorý je spôsobený prepadmi vozovky, rozpadom ríms, či nefunkčnou hydroizoláciou. Pôvodná konštrukcia bude zbúraná a nahradená úplne novým mostným objektom.

Druhý most sa nachádza v intraviláne Dlhej, a to na ceste III/1293 smerom na Borovú. Most s dĺžkou 7,5 metra z roku 1972 je rovnako v havarijnom stave s podobnými príčinami ako pri prvom moste. Počas trvania rekonštrukcie bude v blízkosti mosta postavená lávka pre peších a cyklistov na prechod medzi časťami obce.

Rekonštrukcia bude prebiehať na obidvoch mostoch súčasne a vyžiada si úplnú uzávierku obidvoch mostných objektov. Tá začne platiť od pondelka 1. júla 2024 od 6.00 hodiny a jej dĺžka je predbežne stanovená do konca kalendárneho roka. Ak však bude niektorý most zrekonštruovaný skôr, bude naň pustená premávka.

Počas rekonštrukcie bude obchádzková trasa medzi Dlhou a Doľanmi vedená po ceste III. triedy popri motokárovej dráhe. Obchádzka medzi Dlhou a Borovou bude obojsmerne viesť cez Doľany, Štefanovú a Budmerice. Dopravná obslužnosť Dlhej regionálnymi autobusovými linkami ostáva zachovaná v plnom rozsahu.

Okrem rekonštrukcie dvoch mostov v Dlhej pripravuje župa aj rekonštrukciu mosta ponad Chvojnicu pri Holíči. Aktuálne je rekonštruovaný aj úsek cesty III. triedy medzi Okočom a Dolným Štálom, a tiež úsek cesty II. triedy medzi Hlohovcom a Bojničkami.

Blíži sa koniec školského roka a zároveň dlho očakávané dva mesiace letných prázdnin. Ešte však predtým študentky a študenti dostanú do rúk koncoročné vysvedčenia. Niektorí budú veľmi spokojní, iní však o niečo menej. Pre niektorých je odovzdávanie vysvedčenia oslavou, pre iných strachom  prísť domov. Ako by na známky svojich detí mali reagovať rodičia?  Ako môžu negatívne názory pôsobiť na psychiku detí? Na tieto otázky sme hľadali odpovede so psychologičkou, pani Martou Marošovou, z občianskeho združenia IPčko.

Tento rozhovor začnem netradične, pretože Vy ste dnes k nám na župu neprišli sama, Vy ste si so sebou priniesli ježka. Kvôli čomu práve ježka?

Ježko tu je so mnou náhodou. V IPčku ježkov používame ako terapeutov, ktorí nám pomáhajú zvládať ťažké situácie, hlavne u detí a mladých ľudí, ale aj dospelých. Ježko je aj pozitívnym momentom a svetielkom u iných ľudí, ktorí zažívajú niečo veľmi náročné. On má takú schopnosť, že keď ho zoberieme na ruky a my sme v kľude, tak aj ten ježko sa upokojí, prestane pichať, rozbalí sa z guličky, začne ňuchať, trošku chodiť, je zvedavý a dovolí niekedy tomu človeku ho aj pohladkať. Takže ježkovia nám veľmi pomáhajú a zároveň ich využívame aj pri edukácií, pretože ak je ježko v strese, zabalí sa do guličky, chrčí, nadskakuje a vtedy to prepájame s klientom, že aké je to preňho byť v strese, bojí sa a je nahnevaný. Vtedy porovnávame čo pomôže ježkovi a čo pomôže človeku.

Je to zaujímavé aj z toho dôvodu, pretože hovorí sa napríklad, že delfíny alebo psi robia dobrú terapiu pacientom, tak preto ma prekvapilo, že práve ježko. Ale je to fajn, že aj takýmto spôsobom môžete klientom, alebo ľuďom, ktorí sú na tom v oblasti duševného zdravia horšie. Poďme si ale na úvod povedať niečo o o.z. IPčko, na čo sa zameriava a komu pomáha?

IPčko pomáha všetkým ľuďom, ktorí majú ťažkosti, ktorí sú v kríze, pomáha 24 hodín denne 7 dní v týždni, bezplatne a anonymne. Začali sme už trinásty rok, kedy máme vlastne takú on-line aj off-line podporu. Online sú to naše linky pomoci, kde je najviac využívaná najmä mladými ľuďmi četová poradňa, k nej sa počas covidu pridružila krízová linka pomoci, kde volajú mladí ale aj starší ľudia, ale dokonca aj seniori. Potom máme mailové poradenstvo a takisto aj video poradňu. Takže toto sú také naše linky pomoci, pričom zároveň máme v každom krajskom meste Káčko, čo je to centrum kde môžu prísť ľudia v kríze. V ňom sa venujeme krátkodobej individuálnej pomoci a krízovej intervencií, kde nás môže vyhľadať úplne každý a to zase bezplatne, anonymne a kedykoľvek to potrebuje. Venujeme sa aj tým ľuďom, ktorí prežívajú ťažké situácie, ale aj ich príbuzným, okoliu, či učiteľom. Potom chodíme aj do škôl, kde pomáhame zvládať študentom a školákom ťažké situácie. Taktiež máme krízový intervenčný tím, ktorý máva výjazdy do terénu vždy, keď je to potrebné. Spolupracujeme so záchrannými zložkami, čo znamená, že pomáhame kdekoľvek, kde je potreba, alebo, keď nám ľudia zavolajú alebo napíšu do našej poradne, že nás potrebujú, že im je veľmi ťažko alebo sú niekde na koľajniciach, na moste, tak máme výjazdy práve k nim. A keďže my sa stále snažíme prepájať aj nové technológie s čímkoľvek, čo pomáha klientovi v kríze, tak ježko je jedna z tých vecí.

Čo sa týka počtu volaní o pomoc smerom na IPčko, zaznamenávate skôr pokles alebo nárast za posledné obdobie?

Za posledné obdobie, ale vlastne od prvého dňa kedy sme pred dvanástimi rokmi začali, zaznamenávame nárast stále. Ten nárast je stále veľmi veľký a stále viac ľudí hľadá pomoc.

Ako sme začali na úvod nášho rozhovoru, budeme sa venovať najmä koncoročným vysvedčeniam, ktoré sa už o pár dní budú odovzdávať. Koniec školského roka je pre študentky a študentov práve o vysvedčeniach. Čo môžu práve oni v tieto dni prežívať a aký majú vplyv známky práve na ich duševné zdravie z pohľadu psychológa?

Teraz sa nám ozýva veľa žiakov a študentov s tým, že to vysvedčenie nebude úplne také, ako by malo byť, že nenapĺňa očakávanie okolia. Často bývajú aj frustrovaní, majú strach, boja sa ísť domov alebo to povedať rodičom. Pritom väčšina z rodičov majú Edupage. Napriek tomu sú tie obavy veľké a je to najmä taký strach zo zlyhania. Práve na našich priečkach v štatistike je strach zo zlyhania, ako aj všeobecne strach, či osamotenie na prvých priečkach. Je to o tom, že mladí ľudia sa boja zlyhania, že zlyhajú v škole, na tréningu, pred kamarátmi, pred učiteľmi, ale aj sami pred sebou.

Je to napríklad aj z toho dôvodu, že vám volajú do IPčka, že sa boja nejakým spôsobom to povedať rodičom, že mami, tati, budem mať také a také známky.

Volávajú aj s tým, že majú strach. Najmä v deň vysvedčenia to bývajú časté telefonáty alebo čety, že sa boja ísť domov, že to vysvedčenie je s horšou známkou. Potom majú obavu nie len z trestov, ale aj z toho že sklamú rodičov.

Vnímate v poslednej dobe alebo rokoch nárast stresu a úzkosti medzi študentmi, ktorý je spojený s koncoročnými vysvedčeniami, resp. hodnotením? Ak áno, tak prečo si myslíte, že je tomu tak?

Určite tu ten nárast je, teraz najmä v tom klasifikačnom období. Veľa krát sa im to nepodarí tak ako by chceli, aj keď sa trebárs pripravia tak nepodajú taký výkon ako očakávali, niekedy sa nedostatočne pripravia, alebo verili že to zvládnu a nezvládnu. Takže naozaj veľmi veľa mladých ľudí sa obracia na nás a naše linky s tým, že ako to dopadne a aké to bude, sú vystresovaní pred koncoročnými písomkami, lebo trebárs tá rozhodne o tej lepšej alebo horšej známke. Takže keď potom dorábajú a dokončujú aby to zlyhanie neprišlo, tak je to pre nich naozaj veľký stres.

Aké sú tie najčastejšie problémy, ktoré študenti na konci roka riešia?

Prevažne tie, či nesklamú očakávanie rodičov, majú pocity zlyhania, že nerobili dostatočne, alebo sa hnevajú na školu, kamarátov, chorobu, že sa nemohli kvôli nej dostatočne pripraviť. Často krát ten hnev môže byť prenesený do nejakého spôsobu písanie písomnej práce, že im nevyhovoval. Naozaj hľadajú pomoc ale v podstate v tomto momente ich vieme uspokojiť a stabilizovať a hlavne treba s nimi hľadať riešenia. Či už ako to v budúcnosti riešiť inak, alebo ako to povedať rodičom, dopredu ešte aby posledný školský deň nebol pre nich záťažový a nebol pre nich strašiakom.

Pokiaľ vám do IPčka volajú študenti, ktorí sú vystresovaní z vysvedčenia alebo sa boja reakcie rodičov alebo blízkeho okolia, čo im radíte, že majú v takýchto situáciách robiť?

Poradíme im rôzne stabilizačné veci na upokojenie, ale hlavne ich necháme vyrozprávať sa, vypočujeme si aké sú ich ťažkosti, alebo ako sa cítia. Veľmi dôležité je povedať im, že je normálne že sa tak cítia, že majú pocit že zlyhali, zažívajú sklamanie alebo strach. Hľadáme s nimi potom cesty kde sa im darí, kde je to v poriadku, akým spôsobom to povedať rodičom ak je ten strach príliš veľký alebo aké slová použiť. Lebo niekedy sa tieto deti naozaj boja, alebo naopak idú do opozície toho všetkého, že ten rodič reaguje tiež podráždeným spôsobom.

Dostávate od tých študentov, ktorým poradíte aj nejakú spätnú väzbu, že vám napríklad zavolajú, že ďakujem za radu, pomohlo to, cítim sa lepšie?

Veľa krát sa stane, že nech sú v akokoľvek ťažkej situácií, tak mnohí majú tendencie potom sa ozvať že to dobre dopadlo a že nám ďakujú, že to nebolo až také strašné. Veľa krát sa aj ozvú v tých ťažkých situáciách kamaráti, že podporia to dieťa, že ono sa hrozne bojí ísť domov, hovorí napríklad že sa zabije. Vtedy podporíme aj ich, aby sa s nami spojilo to dieťa a potom pomôžeme priamo jemu.

Dôležité sú v týchto prípadoch aj samotné reakcie rodičov detí. Ako by mali rodičia reagovať na koncoročné známky napríklad v prípade klasického jednotkára s jednotkami od hora dole a potom napríklad v prípade priemerného trojkára.

V prípade typického jednotkára sa to od neho aj očakáva. Keď má niekto samé jednotky v prvej triede, tak sa očakáva že ich bude mať aj v štvrtej, siedmej, alebo deviatej a potom aj na strednej škole. Mnoho krát si neuvedomujeme, že na neho to môže byť veľmi veľký tlak aby tie jednotky naozaj dostal a vždy dostal lebo sa to od neho očakáva. Zároveň ale tá stredná škola je už veľmi náročná a mnoho krát tí študenti tým že tá základná škola bola pre nich ľahká, stačilo im počúvať a doma sa do toho trocha pozrieť, tak si zvykli len nasávať cez vyučovanie a nenaučili sa učiť. Nenaučili sa sedieť nad tým, robiť si poznámky, zvýrazňovať si to a niekedy začnú zlyhávať na strednej škole. Je to potom taký šok pre to okolie, že to moje dieťa má samé jednotky a zrazu má dvojky, trojky a to je presne to, že sa nenaučili učiť. Takže aj tým jednotkárom potrebujeme pomôcť s tým ako sa učiť a hľadať riešenia, takže si myslím že jednotkári majú veľký tlak. Potom je tu ďalšia kategória jednotkárov a to sú deti, ktorých je stále viac a to sú deti, ktorým strašne záleží na tom výkone. Vytvárajú na seba veľký tlak len preto, aby mali samé jednotky a pritom tí rodičia na tom ani tak netrvajú, pre nich je to v poriadku. Trebárs sú aj rodičia ktorí ani jednotky nemali, ale niekde si tie deti vytvorili vzorec, že musia mať samé jednotky a urobia pre to všetko. Deti sa potom nadmerne učia a spia len pár hodín denne len preto, aby podali fantastické výkony. Treba si potom uvedomiť či do života tie samé jednotky aj potrebujeme. Že či nie je hodnotnejšie vedieť kriticky myslieť, vedieť zapnúť trebárs pred koncom roka, alebo len pred nejakou písomkou alebo byť aktívny na hodinách, alebo spoločensky v triede. Niekedy je hrozne fajn keď to dieťa nie je že úplný jednotkár, ale má kamarátov, vie robiť zábavu v kolektíve a na druhú stranu sa vier aj naučiť. Aj keď sa s dospelými bavíme, tak nikto sa nás nepýta aké známky. Možno aj tu za týmto stolom sedíme jednotkári, štvorkári, ale v tomto momente je to úplne jedno a tie hodnoty máme úplne inak nastavené.

O pár rokov sa nikto na to nebude pýtať.

Absolútne. Tam niekde nastáva to, že ten rodič má na tom prvom stupni má také očakávanie že moje dieťa bude dobré, šikovné a to hodnotenie je bohužiaľ len tá známka. To dieťa sa potom tak na to nastaví, že potom začne mať ten tlak na seba. Ďalej sú potom ambiciózni rodičia, ktorí chcú aby ich deti niečo dokázali a je za tým pozitívny úmysel. Oni to naozaj chcú a majú pocit že len jednotkár sa dostane na právo, iba jednotkár vyštuduje medicínu. Možno to nie je úplne tak pravda, ak máme obavy na akú vysokú školu sa dostane naše dieťa, možno si to treba overiť. Že aj na tej medicíne alebo ekonómií nejde tak o vysvedčenie, tam stratia len päť alebo desať bodov, ale musia zasa chodiť na doučovania. Každý chceme aby naše dieťa bolo v živote úspešné, ale za akú cenu?

Čo môže spôsobiť študentom negatívna reakcia rodičov na koncoročné známky?

Negatívna reakcia bývajú väčšinou tresty, alebo hnev a je to taká negatívna skúsenosť posunúť sa cez pocity zlyhania a krivdy. Ukazuje sa aj nesprávny vzor riešenia situácií. Veľmi dôležité je pre to dieťa ani nie ten hnev, aj keď môžeme sa hnevať, ale na tú známku, nie na to dieťa. Poďme s tou známkou niečo urobiť, poďme sa na to pozrieť ako to môže byť budúci rok lepšie. Napríklad, že chápem že pani učiteľka je prísna a má náročné očakávania na teba a úplne si to nezvládol, je to v poriadku. Aj ja som veľa vecí v živote nezvládla a poďme sa k tomu postaviť, aby nám v tom obidvom bolo lepšie a trebárs aby aj ten výsledok bol lepší. Môžu sa zamyslieť nad doučovaním, že budú mať nejakú appku ktorá pomôže. Te prázdniny sú naozaj čas na to, ako to nastaviť v budúcom školskom roku lepšie. Čiže ten hnev alebo trest v tomto momente vôbec nepomôže, skôr by bolo lepšie to dieťa podporiť. Rozumiem že to vnímaš ako zlyhania, pre mňa to tiež nie je príjemný pocit že si priniesol takéto vysvedčenie, ale poďme sa pozrieť na to ako by to mohlo byť lepšie.

Poďme sa na to pozrieť aj z druhej strany, naopak pochváliť dieťa. Čo by si dieťa ideálne zaslúžilo za dobré známky a dobré vysvedčenie?

Ja si myslím že dieťa nie je dobré chváliť za známky, lebo tam môžeme spôsobiť ten veľký tlak. Poďme ho skôr pochváliť za ten výkon, za to že sa snaží, že chodilo do školy, malo všetky úlohy, nevymeškávalo veľa hodín alebo aj keď vymeškalo tak sa to snažilo dohnať, alebo nemalo neospravedlnené hodiny a príchody. Takže poďme oceniť nie výkon, ale snahu. Mnohí rodičia majú s deťmi nastavené, že im za dobré vysvedčenie niečo sľúbia a potom keď to nedokážu majú ešte väčší pocit zlyhania. Že nedostanú ten mobil, alebo počítačovú hru. Na niektoré deti to veľmi dobre funguje, že ich rodičia veľmi dobre poznajú, ale skôr naozaj aj oceniť dieťa za snahu, že školský rok skončil. To sa uľaví aj dieťaťu, aj rodičom, aj pedagógom a v tom júni sme už všetci vysilení, že už stačilo a ďalší rok je ešte niekde v diaľke. Poďme si oddýchnuť a osláviť to napríklad nejakým rituálom, čo je veľmi fajn aj máme s deťmi od prvého ročníka nejaký rituál k vysvedčeniu. Napríklad ideme na spoločnú rodinnú večeru a tam sa bavíme o tom čo bolo v tej škole fajn alebo ideme na zmrzlinu, do cukrárne, na výlet. Môžeme dieťa zobrať do kníhkupectva, čím podporíme jeho snahu nejakou knihou čo majú radi, ale úplne by som ich finančne alebo materiálne neoceňovala. Skôr by som volila nejaký zážitok, v ktorom zhodnotíme čo bolo pozitívne, dobré, smiešne, alebo aké trapasy sa nám stali a tak ďalej.

Už sme riešili to, že vám do IPčka volajú študenti, ktorí sa boja reakcie rodičov na koncoročné známky. Naopak volajú vám aj rodičia napríklad že si pýtajú nejaké rady, že majú nejaké tušenie, že ich syn alebo dcéra nedonesú vysvedčenie aké by si oni predstavovali? Čo im vtedy radíte?

Ozývajú sa aj rodičia, ale aj pedagógovia veľakrát keď si potrebujú overiť nejaký svoj postup, alebo sú neistí v tom ako sa zachovať správnym spôsobom. Či to dieťa potrestať alebo vymyslieť niečo iné a tam je hlavne dôležité aby rodičia poskytovali bezpečie. Aby naozaj boli pre to dieťa oporou, aby ho sprevádzali počas celého školského roka a nie len na konci pred vysvedčením. Aby sa zaujímali o školu, čo tomu dieťaťu nejde, ponúkli mu nejaké doučovanie alebo preskúšanie, aby ho motivovali. Tým deťom, najmä keď sú v puberte, sa to fakt nezdá zaujímavé. Často mi dávajú otázky, že načo sa mám učiť ten dejepis keď si všetko vygoogli. Majú pravdu, všetko si vygooglia. Na druhú stranu tu máme nejaké všeobecné vzdelanie, ktoré my ako rodičia chceme aby mali a nie aby nevedeli kto to bola Mária Terézia. Práve to deti vedia, lebo sa na ňu sťažujú, že musia chodiť pravidelne do školy, lebo to zaviedla práve ona. A toto je presne to, že poďme tie decká motivovať k tomu aby ich to bavilo, aby to bolo zaujímavé, pozrime si s nimi film počas z toho roka k danej téme, choďme s nimi na výlet, do múzea, pozrime si nejaké dokumentárne veci, pobavme sa a podiskutujme k témam. Toto je to, čo môže dieťa motivovať k tomu predmetu napríklad. Veľmi často deti hovoria, že ich nebaví ten predmet, že ho neznášajú a potom prídeme na to, že napríklad pani učiteľka mu nevyhovuje. A ja si myslím, že tí učitelia nevyhovujú každému, ale že vieme s tými deťmi nájsť spôsob, ako s pani učiteľkou komunikovať, priniesť nejaký referát, alebo sa s ňou môže ísť porozprávať rodič a navnímať to čo to dieťa robí a nevyhovuje mu potom v tom vzťahu.

Je vhodné, aby sa rodičia s deťmi počas prázdnin učili?

Ja si myslím že všetci sa tešia na prázdniny, deti, rodičia, ale aj pedagógovia. V podstate je to taký zaslúžený oddych, ale špeciálne pedagógovia hovoria že sú odvodené od slova prázdno, čiže nemali by sme deti nútiť do nejakého učenia typu mal si z matematiky štvorku tak sa to budeme doúčať, alebo ti nájdem doučovanie na prázdniny. Zároveň potrebujeme tie deti nejakým spôsobom podporiť a aby to z nich úplne nevyšumelo . Vieme ich dať na nejaké zážitkové tábory, dohodnúť sa s nimi aby používali nejaké vedomostné aplikácie, aby ostali v kontakte s cudzím jazykom, s predmetom, vieme sa zasa pozrieť do učebníc ktoré budú mať ďalší rok a zase s nimi ponavštevovať nejaké hrady, zámky, mestá, rieky, jaskyne, proste čokoľvek čo by tým deťom v ďalšom roku mohlo pomôcť. Takisto filmy alebo seriály, je toho tak strašne veľa, že tých prostriedkov k tomu ako udržiavať to vzdelanie je dosť a zároveň sa ma pýtate na žiakov prvého stupňa, že tí by potrebovali také osvieženie toho čo sa naučili aby sa im tie veci automatizovali, najmä prváci, druháci, tretiaci ešte aj. Vtedy je napríklad fajn si s nimi viesť prázdninový denník. To je vec kedy tam každý deň niečo do toho denníka dáme ale nie sú to veľké texty, ide skôr o to že ideme na výlet, kúpime pohľadnicu, nalepíme ju a napíšeme k nej jednu krátku vetičku. Že kde sme boli a čo tam bolo fajn. Môžeme tam niečo prepočítavať, nakresliť si obrázok, aby deti ostali v kontakte s týmito vecami. Čítanie môžeme podporiť tým, že maminke prečítajú recept, alebo niečo tatinovi z časopisu a tým pádom ostanú v kontakte s čítaním,  že tuto mi prečítaj recept, veľmi im to pomôže, aby sme ich motivovali. Čo sa týka opakovania, tak je fajn, keď posledný augustový týždeň, niekedy aj dva už to dieťa nastavujeme na režim školy, čiže vstávanie, aby neboli unavení, začať s nimi opakovať, aby dieťa nebolo unavené, aby to chcelo, malo dobrý štart do nového roka. Je to fajn robiť aj s tínedžerom, ale tínedžer potrebuje vedieť, prečo to robíme a potrebujeme ho na to namotivovať a vytvoriť mu na to podporu, čo je prirodzené.

Koncoročné vysvedčenie a koniec školského roka nie je len o deťoch, študentoch, rodičoch, ale aj o pedagógoch, ktorí sa podľa mňa tešia na tie letné prázdniny viac ako samotní študenti. Ako ideálne by mali oddychovať okrem letnej dovolenky, vyložených nôh a dobrej knihy?

To je krásne, že sa pýtate aj na pedagógov, pretože na nich často zabúdame a pre nich ten školský rok je desať mesiacov driny. Oni vlastne neodchádzajú zo školy 1. júla, ale robia si tam ešte záverečné upratovanie, nejaké papiere, metodiky, prípravy, čiže niektoré školy ešte naozaj týždeň, dva v júli a posledný týždeň dva augustové fungujú, pedagógovia tam chodia a pripravujú sa. Zároveň je to už v režime oddychu a čo je také zaujímavé, že veľa ľudí hovorí, že učitelia majú prázdniny, čo nie je pravda. Oni majú riadenú dovolenku, kde my môžeme ísť na last minute a lacné dovolenky kedykoľvek počas leta, kdežto oni musia ísť na tie najdrahšie a zároveň tiež nie úplne všetkým pedagógom tá dovolenka  vychádza. Čiže oni si naozaj nemôžu zobrať voľno kedy chcú a ísť kam chcú ale majú to riadené cez tie prázdniny. Aj tak sa pedagógovia tešia a oddychujú, je to pre nich fajn a mnohí sa už tešia potom v auguste na školu. Ale mali by naozaj vypnúť, venovať sa sebe, veciam ktoré ich bavia. Mnohé pani učiteľky majú svoje rodiny a pre nich je to obrovská výhoda že tie mamy pracujú v školstve a že môžu byť s tými deťmi cez prázdniny a nemusia riešiť že kam ich dajú. Ale zároveň by ich aspoň trochu mohli niekam dať aby si aj oni dobre oddýchli a tiež je to priestor kedy oni potrebujú načerpať priestor a energiu.

Z pohľadu Vás ako psychológa, čo by mali robiť pedagógovia pre to aby nevyhoveli?

Veľmi dobrá otázka. Pedagógovia sú podľa mňa od rána až kým posledné dieťa opustí triedu v neustálom pozore. Oni musia na všetko dávať pozor, aby sa nič nestalo a aby všetko dopadlo dobre. Od nehôd, až po vzdelávanie, čo je také zaujímavé, že všetci sme špecialisti na to, ako by mal pedagóg vyzerať, ako by mal učiť, ako by mal skúšať, ako by sa mal tváriť, ako by mal zaujímavo učiť, aký by mal byť atraktívny a keď už dieťa zlyhá, tak ako mu dať druhú, tretiu šancu, či akým spôsobom má dávať písomku. Proste všetci sme odborníci, akí by mali pedagógovia byť. Sú to ale odborníci, ktorí majú školy, majú roky praxe a mali by sme k nim takýmto spôsobom pristupovať. Mnoho krát majú pravdu a trávia s našimi deťmi veľmi veľa času, a to čo nám hovoria nie je útokom, ale s cieľom pomôcť dieťaťu. Mali by sme byť s nimi v úzkej komunikácií. A ako by si mali oddýchnuť, ako nevyhorieť, tak ako pedagógovia by sa mali starať o svoju psycho hygienu, Naplánovať si počas týždňa veci, ktoré ich napĺňajú, ktoré ich zazdrojujú v časoch, kedy im je náročne. Mali by mať záľuby, koníčky, kamarátov, známych. Ono to platí pre všetkých ľudí, ale pre pedagógov zvlášť, lebo pre nich je to zvlášť vyčerpávajúce povolanie byť neustále v strehu.

Ak náhodou niekto číta tento rozhovor a povedal si, že predsalen by som sa pani psychologičke Marošovej alebo niekomu z IPčka ozval, ako vás majú kontaktovať? Ako fungujte?

Ktokoľvek, kto nás potrebuje, nás môže kontaktovať 24 hodín denne a 7 dní v týždni bezplatne a anonymne. Nemusí povedať meno, vek, že je z Trnavy. Je to telefónne číslo 0800 500 333, ale takisto aj četová poradňa, môžu nám napísať tam alebo na mail, kde sú kolegovia, ktorí sú vyškolení, podkutí, vedia reagovať na všetky ťažké situácie a sú ochotní kedykoľvek pomôcť.  Zároveň mi ešte napadla ponuka, kedy IPčko robí vzdelávania aj pre pedagógov, aj pre odborných zamestnancov v krízovej intervencií, lebo sa často stretávajú s ťažkosťami, duševnými ťažkosťami, mladých ľudí, študentov, žiakov a nevedia úplne, že čo s tým. Takže ponúkame aj takéto školenia, ale aj workshopy a webináre pre rodičov, aby zvládali lepšie situácie a možno aj na ne získali iný pohľad. Takže toto je taká ponuka z našej strany, že ak niekto sa chce v tomto vzdelávať alebo zistiť o tomto viac, tak máme aj takéto možnosti.

 

 

 

 

Trnavský samosprávny kraj vymenoval do funkcii 15 riaditeľov kultúrnych inštitúcií, ktorých je zriaďovateľom. Z nich v štyroch dochádza k výmene na čele organizácií a vo zvyšných jedenástich ustanovizniach obhájili svoje pozície súčasní riaditelia. O menovaní riaditeľov rozhodli krajskí poslanci na júnovom zasadnutí Zastupiteľstva TTSK.

„Zaviedli sme systémové opatrenie v podobe päťročného funkčného obdobia riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Cieľom bolo dať nový impulz rozvoju kultúrneho života v regióne. Chceli sme, aby kandidáti vo výberových konaniach ponúkli odpočet svojho manažovania a tiež nové nápady a vízie. Za sebou máme 15 transparentne zrealizovaných výberových konaní, pričom úspešní kandidáti budú menovaní do nového päťročného funkčného obdobia od 1. júla 2024. Kandidátom, ktorí uspeli, gratulujem a želám im, aby pod ich rukami kultúrne inštitúcie v Trnavskom kraji ponúkali kvalitné služby,“ povedal vicežupan József Berényi.

Riaditeľov vyberala odborná verejnosť, zástupcovia zamestnancov kultúrnych inštitúcií, Úradu TTSK i Zastupiteľstva TTSK. S cieľom zabezpečiť transparentnosť celého procesu mohla verejnosť sledovať verejné vypočutia kandidátov online, a to prostredníctvom YouTube kanálu Trnavskej župy.

Výberové konanie nebolo vyhlásené na miesto riaditeľa Trnavského osvetového strediska, ktorého župa vybrala pred rokom. Dve výberové konania sa budú opakovať na jeseň, a to na pozíciu riaditeľa Západoslovenského múzea v Trnave a Záhorského osvetového strediska v Senici.

Od 1. júla 2024 nastúpia do funkcie nasledovní riaditelia:

Knižnice:

Galantská knižnica v Galante – Mgr. Lívia Koleková

Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave – Ing. Pavol Tomašovič

Záhorská knižnica v Senici – Ing. Silvia Sameková

Žitnoostrovská knižnica v Dunajskej Strede – PhDr. Helena Laczová

Galérie a múzeá:

Balneologické múzeum Imricha Wintera v Piešťanoch – PhDr. Vladimír Krupa

Galéria Jána Koniarka v Trnave – Mgr. Adrián Kobetič, PhD. (nový riaditeľ)

Vlastivedné múzeum v Galante – Mgr. Michal Takács

Vlastivedné múzeum v Hlohovci – Mgr. Jozef Urminský

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici – Mgr. Roman Popelár

Záhorské múzeum v Skalici – ThLic. Martin Hoferka, Th.D. (nový riaditeľ)

Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede – Mgr. Ivan Nagy

Osvetové strediská, divadlo, hvezdáreň:

Divadlo Jána Palárika v Trnave – Mgr. art. Zuzana Hekel

Galantské osvetové stredisko – PhDr. László Bukovszky (nový riaditeľ)

Hvezdáreň a planetárium M. R. Štefánika v Hlohovci – Mgr. Karol Petrík

Žitnoostrovské osvetové stredisko v Dunajskej Strede – Mgr. art. Viktor Varga (nový riaditeľ)

Krajskí poslanci sa v stredu 26. júna 2024 stretli na 13. riadnom zasadnutí Zastupiteľstva TTSK, poslednýkrát pred letnými prázdninami. Schválili záverečný účet župy za predchádzajúci kalendárny rok a vymenovanie nových, resp. pokračujúcich riaditeľov župných kultúrnych inštitúcií. Odsúhlasená bola aj zámena nehnuteľností s Mestom Sereď či majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod cestou k známemu turistickému cieľu – kostolu sv. Kataríny Alexandrijskej, známemu ako Katarínka.

„Vzhľadom na náročnosť celospoločenskej situácie bol rok 2023 ďalším hospodársky veľmi zložitým rokom. Stále prítomná inflácia, valorizácia miezd, vysoké úrokové sadzby a nižší výber daní z príjmov vyvolali výrazný tlak na rozpočty všetkých samospráv. Napriek tomu sme udržali tempo rastu, finančnú stabilitu a transparentnosť, čo považujem za úspech. Popritom všetkom sme dokázali aj naďalej rekonštruovať cesty a mosty, stavali sme cyklotrasy, modernizovali sociálnu starostlivosť a skvalitňovali vzdelávanie na stredných školách. Faktom je, že i napriek nepriaznivým okolnostiam sme už tretí rok po sebe znížili celkovú zadlženosť župy,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič s tým, že dlh TTSK bol k 31. marcu 2024 na úrovni 28,74 percenta. Ako doplnila hlavná kontrolórka TTSK Beáta Farkašová, „úroveň celkovej zadlženosti TTSK a jej klesajúci trend hodnotím priaznivo. Môžeme byť vzorom ostatným župám, a zároveň dôveryhodným a zodpovedným ekonomickým partnerom.“

Zastupiteľstvo schválilo zámenu nehnuteľností s Mestom Sereď. Vedenie mesta prejavilo záujem o športovú halu s priľahlými pozemkami a miestnou komunikáciou, ktoré sú pre župu ako správcu prebytočné. Kraj na výmenu získa pozemky a stavbu bývalej základnej školy v susedstve areálu Gymnázia Vojtecha Mihálika, pričom plánuje investovať do rozšírenia areálu gymnázia a vybudovania stravovacieho zariadenia pre zvýšenie kvality vzdelávania.

Odsúhlasený bol aj nájom priestorov reštaurácie Semafor Strednou odbornou školou obchodu a služieb v Piešťanoch, ktorá v jej priestoroch realizuje odborný výcvik v študijnom odbore kuchár, čašník. Škola si bude priestory naďalej prenajímať od Mesta Piešťany, a zároveň ich plánuje rekonštruovať. Na tento účel má škola možnosť použiť prostriedky poskytnuté z Operačného programu Slovensko vo výške 350-tisíc eur.

Bližšie k potrebnej rekonštrukcii je aj prístupová komunikácia k zrúcanine kláštora Katarínka v dĺžke 1,5 kilometra v katastrálnom území Dechtice. Župa po schválení poslancov získa do vlastníctva samotnú cestu, čo najskôr odobrilo obecné zastupiteľstvo v Dechticiach. Župa plánuje rekonštruovať cestu ku Katarínke ešte tento rok, pričom na tento účel má v rozpočte vyčlenenú sumu 360-tisíc eur. Súčasná cesta je nedostatočne upravená pre potreby návštevníkov a turistov, čo zhoršuje bezpečnosť a prístupnosť kultúrnej pamiatky. Kraj tak pokračuje v aktívnej obnove ciest k turistickým cieľom.

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave odkúpi od župy areál bývalej Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch. Tento zámer schválilo župné zastupiteľstvo ešte v roku 2023, pričom kúpna cena bola stanovená na základe znaleckého posudku na 2,6 milióna eur. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa ako budúci vlastník nehnuteľností zapojil do výzvy o poskytnutie podpory z Plánu obnovy a odolnosti SR na podporu pri strategickom rozvoji infraštruktúry vysokých škôl.

Župa predloží žiadosť o nenávratný finančný príspevok na projekt revitalizácie parku v Rakoviciach. Rozsiahlou obnovou prejde park pri kaštieli v areáli miestnej spojenej školy, kde bude obnovený trávnik, prebehne výsadba drevín a park bude doplnený o nový mobiliár a závlahový systém. Projekt počíta s rozpočtom v hodnote 423-tisíc eur, pričom projektový zámer schválila Rada partnerstva TTSK na svojom poslednom zasadnutí.

Poslanci tiež vzali na vedomie ďalších 19 projektových zámerov za oblasť školstva, kultúry a cestnej infraštruktúry, ktoré budú predložené na schválenie Radou partnerstva TTSK. Medzi nimi je napríklad rekonštrukcia cesty medzi Vrbovým a Trebaticami, modernizácia Hvezdárne a planetária M. R. Štefánika v Hlohovci a rozsiahly balík investícií do stredných škôl naprieč krajom.

Zastupiteľstvo schválilo vymenovanie do funkcie štyroch nových, resp. 11 pokračujúcich riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Výberový proces sa bude opakovať pri výbere riaditeľa Záhorského osvetového strediska v Senici a Západoslovenského múzea v Trnave, pričom výberové konania budú vyhlásené na jeseň.

Trnavský samosprávny kraj vyhodnotil výzvu a zverejnil zoznam projektov, ktoré získajú finančnú dotáciu z Fondu na rozvoj Trnavského kraja. Medzi 31 projektov župa dokopy prerozdelí 400-tisíc eur. Oprávnenými žiadateľmi boli mestá, obce, organizácie a ich aktivity, ktoré výrazne prispejú k rozvoju kraja a majú nadregionálny, celoslovenský alebo medzinárodný význam.

„Aj v roku 2024 sme sa rozhodli podporiť atraktívne projekty, ktoré si vyžadujú vyššie finančné krytie a prispejú k rozvoju regiónu, zlepšeniu podnikateľských zručností, udržaniu zamestnanosti či rozvoju infraštruktúry. Do výzvy sa prihlásilo dokopy až 133 projektov, z ktorých komisia vybrala 31 najvýnimočnejších. Medzi ne patrí napríklad oprava expozície Klubu priateľov železníc Trnavy a okolia, výmena okien na Chate SNP Rozbehy, piešťanský divadelný festival s názvom Piešťanské zábaly či pokračovanie v obnove Synagógy Šaštín – Stráže,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič s tým, že zoznam všetkých projektov župa zverejnila na svojej webovej stránke https://esluzby.trnava-vuc.sk/detail-sluzby?code=dotacie-r2024.

Medzi úspešnými žiadateľmi je aj projekt medzinárodného filmového festivalu June Film Fest 2024, ktorý župa podporila sumou 70-tisíc eur. Prostredníctvom podujatia autori širokej verejnosti predstavili divácke i artové snímky svetového a slovenského kinematografického umenia ako aj Industry program.

Trnavská župa podporí sumou 30-tisíc eur vybudovanie športovej infraštruktúry v areáli TJ Iskra Holíč, a to v podobe novej krytej tribúny. Tá bude slúžiť divákom športových podujatí a zároveň zvýši ich komfort. Aktuálne je areál využívaný na rôznorodé podujatia, pričom jeho počiatky sa datujú už od roku 1910. Projekt prispeje k propagácii kraja, podporí územný rozvoj región aj prácu s mládežou.

Mesto Galanta uspelo s projektom obnovy historického opevnenia renesančného kaštieľa, na ktorý kraj prispeje sumou 10-tisíc eur. Zámerom je obnoviť a zreštaurovať pôvodné historické opevnenie národnej kultúrnej pamiatky a jej zachovanie pre budúce generácie. Renesančný kaštieľ patril k najvýznamnejším uhorským šľachtickým rodom Esterházyovcom a bol postavený na prelome 16. a 17. storočia.

Oprávnenými žiadateľmi vo výzve boli mestá a obce, právnické a fyzické osoby (podnikatelia), ktoré majú sídlo, trvalý pobyt alebo pôsobia na území Trnavského kraja, respektíve poskytujú služby obyvateľom Trnavského kraja. Cieľom podpory z Fondu na rozvoj Trnavského kraja je prispieť k zvýšeniu kvality verejnoprospešných a inovatívnych iniciatív, ktoré sa týkajú všeobecného rozvoja regiónu, zlepšenia podnikateľských zručností, udržania zamestnanosti alebo rekonštrukcie infraštruktúry. Finančne podporené boli projekty aktivity, akcie a činnosť organizácií a obcí s celoregionálnym a nadregionálnym charakterom, ktoré potrebujú väčšie finančné krytie. Minimálna výška grantu bola stanovená na 7-tisíc eur.

 

 

 

 

Splavy Váhu sú už tretiu sezónu obľúbenou možnosťou spoznávania piešťanského regiónu. Oblastná organizácia cestovného ruchu Rezort Piešťany v spolupráci s Banana Tour a Krajskou inovačnou a rozvojovou agentúrou (KIRA) ešte zvýšila atraktívnosť tejto aktivity. Na Váhu v Hlohovci vybudovali pre vodákov nástupné a výstupné miesto. Štyri rôzne trasy splavov sú zostavené tak, aby vyhovovali rodinám s deťmi aj skupinám priateľov či kolegov.

„Vodácky cestovný ruch je v našom regióne čoraz populárnejší. Máme tu ideálne podmienky najmä pre začínajúcich vodákov, rodiny s deťmi, školské výlety, teambuildingy. Práve preto sme chceli lepšie sprístupniť aj ľavý breh Váhu tak, aby sme sa v Hlohovci s riekou spájali a nie sa od nej oddeľovali,“ hovorí organizátor splavov Daniel Balaga. „Nové nástupné miesto pri Zámockej záhrade je pár desiatok metrov od veľkokapacitného verejného parkoviska, plnohodnotnej cesty, cyklochodníka a ďalšej infraštruktúry. Vybudovanie nástupiska je v súlade s územným plánom mesta Hlohovec, ktorý ráta s budovaním prístavných a nástupných miest na Váhu.“

Rozvojový zámer s názvom Nástupové / výstupové miesto na rieke Váh – Hlohovec bol realizovaný z prostriedkov agentúry KIRA, ktorá je členskou organizáciou oblastnej organizácie cestovného ruchu Rezort Piešťany. Pri stavbe nástupiska bolo najdôležitejšie urobiť terénne úpravy ľavého brehu Váhu neinvazívnym spôsobom tak, aby sa tu vodákom uľahčil nástup a výstup.

„Nástupisko pre vodákov je projekt, ktorý prispieva k zlepšeniu turistickej infraštruktúry v regióne. Ide o pohodlnejší a najmä bezpečnejší prístup na raft alebo čln pre každého, kto sa rozhodne v tomto úseku splavovať rieku Váh. Tento a mnohé ďalšie podobne prospešné projekty pre obyvateľov i návštevníkov Trnavského kraja sú realizované prostredníctvom Schémy pomoci Krajskej inovačnej rozvojovej agentúry,“ hovorí trnavský župan Jozef Viskupič.

„Nákup kameniva a terénne úpravy – to znie jednoducho, no realizácia bola náročná, keďže nástupové miesto sa nachádza v koryte rieky,“ dopĺňa výkonná riaditeľka Rezortu Piešťany Tatiana Nevolná. „Najťažšie bolo zohnať techniku, ktorá dokáže pracovať v tomto teréne. Ide o takzvaný kráčajúci bager menzimuck. Na Slovensku ich je málo a všetky majú práce naplánované na roky vopred. Zámer sa podarilo realizovať koncom minulého roka a dnes je už nástupisko plne k dispozícii. Fanúšikovia vodáctva tu majú omnoho jednoduchší prístup k vode, takže sezóna sa môže naplno začať aj na tomto mieste.“

Oficiálne otvorenie a krst nového nástupiska sa konal v sobotu 22. júna o 9. hodine pri Zámockej záhrade na Nábreží A. Hlinku v Hlohovci. Na podujatí sa zúčastnili zástupcovia Trnavského samosprávneho kraja, Krajskej inovačnej a rozvojovej agentúry, Oblastnej organizácie cestovného ruchu Rezort Piešťany, Krajskej organizácie cestovného ruchu Trnavský kraj, Mesta Hlohovec a agentúry Banana Tour.

Trnavský samosprávny kraj zorganizoval vo štvrtok 20. júna 2024 štvrtý ročník súťaže Mladý záchranár Trnavskej župy, do ktorej sa zapojili študenti gymnázií a stredných odborných škôl. Cez kvalifikačné kolo sa do finále dostalo najlepších 15 tímov, ktoré na jednotlivých stanovištiach predviedli prvú pomoc v modelových situáciách. Víťazom súťaže sa stali študenti z Gymnázia Angely Merici v Trnave.

„Prostredníctvom tohto úspešného podujatia chceme zviditeľniť dôležitosť zdravotníckych povolaní, ako aj ich štúdium. Rovnako je naším cieľom vzdelávať mladých ľudí v tom, ako reagovať pri možných krízových situáciách v reálnom živote, zvýšiť u nich záujem o dobrovoľníctvo a budovať vzťah k pomáhaniu. Zapojiť sa do súťaže Mladý záchranár Trnavskej župy si vyžaduje teoretické aj praktické schopnosti v oblasti prvej pomoci, zároveň odvahu a empatiu. V súťaži ide síce o simulované situácie v záchrane života, no súťažiaci dokázali, že aj v mladom veku sa dá reagovať racionálne a promptne. Za povzbudzujúce pre celú spoločnosť považujem, že záujem študentov o súťaž takéhoto druhu z roka na roka stúpa,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Celkovým víťazom štvrtého ročníka súťaže sa stali študentky a študenti z Gymnázia Angely Merici v Trnave. Striebornú pozíciu obsadili študenti z Gymnázia Ivana Kupca v Hlohovci a na bronzovej pozícii sa umiestnili študenti z Arcibiskupského gymnázia P. Jantauscha v Trnave.

„Vy, milí študenti, ste dnes potvrdili, že viete podať prvú pomoc, ošetriť ranu či poskytnúť masáž srdca. Ukázali ste maximálne nasadenie, čo je predpokladom každého profesionálneho záchranára. Práve záchranári nám všetkým dávajú nádej, že sú tu v prípade potreby pre nás a môžeme sa na nich v núdzi spoľahnúť. Za to patrí naša vďaka všetkým záchranárom a pracovníkom operačných stredísk, dobrovoľníkom a pracovníkom Slovenského červeného kríža,“ povedala pri vyhodnotení súťaže ministerka zdravotníctva SR Zuzana Dolinková.

Študenti absolvovali 6 modelových situácií, počas ktorých bolo ich úlohou poskytnúť simulovanú prvú pomoc. Jednou z modelových situácii bola prednáška, počas ktorej dostal prednášajúci srdcovú slabosť a ďalší účastník pléna epileptický záchvat, ďalší dvaja túto situáciu psychicky nezvládali. Úlohou súťažiacich bolo túto situáciu vyriešiť a poskytnúť účastníkom simulovanej situácie adekvátnu pomoc. Na ďalších stanovištiach, ktoré župa zriadila na rôznych zaujímavých miestach si museli študentky a študenti poradiť s alergickou reakciou, zasiahnutím elektrickým prúdom, záchranou rovesníkov, ktorí sa otrávili plynom, ale napríklad aj závažným úrazom končatiny.

Modelové situácie pripravil Trnavský kraj aj v spolupráci  so študenti a pedagógmi župnej Strednej zdravotníckej školy v Trnave. Tí, ako aj študenti ďalších zdravotníckych škôl v kraji sa súťaže zapojiť nemohli, a to z dôvodu férovosti voči ostatným, ktorých obsah štúdia nie je zdravotníckeho charakteru.

„Začiatkom tohto roka sme zrealizovali nominačné kolo, do ktorého sa prihlásilo 29 škôl. V ňom študenti ukázali teoretické vedomosti, a na figuríne si vyskúšali resuscitáciu. Najlepších 15 tímov sme mohli vidieť v akcii, ako zvládnu ťažké situácie. Moje poďakovanie patrí študentom, pedagógom zo stredných škôl, rozhodcom, figurantom, Slovenskému Červenému krížu, župnej Strednej zdravotníckej škole v Trnave aj Strednej odbornej škole pedagogickej bl. Laury v Trnave za pomoc pri súťaži,“ uviedla riaditeľka Odboru zdravotníctva Úradu TTSK Lucia Šmidovičová.

 

 

Úvod letných prázdnin v Trnavskom kraji zážitkov patrí pohodovým splavom. Turisti, ktorým sa zážitky na riekach zapáčia, ich môžu obohatiť aj o ryžovanie zlata. Ďalšou novinkou sú celodenné výlety k Vodnému dielu Gabčíkovo a na termálne kúpalisko vo Veľkom Mederi. Ešte pred prázdninami sa uskutočnia aj posledné dve Cyklotúlačky po Žitnom ostrove.

„Na blížiacu sa letnú sezónu sme pripravili nové zážitky, prostredníctvom ktorých upozorňujeme na viaceré atraktivity a pokračujeme v upevňovaní povesti Trnavského kraja ako výletnej destinácie, ktorá príjemne prekvapí dovolenkárov z ďaleka i blízka,“ hovorí Agáta Mikulová, riaditeľka Krajskej organizácie cestového ruchu (KOCR) Trnavský kraj.

Voľný piatok 5. júla patrí letným splavom. Po vode v pohode sa môžu vydať začínajúci vodáci i rodiny s deťmi. Letné splavy spojené s opekačkou a kúpaním sa po minuloročnom úspechu budú v deň štátneho sviatku konať na Dunajských ramenách, Malom Dunaji a aj na Váhu v úseku medzi Hlohovcom a Sereďou. Katamarány, kanoe, rafty, ale aj pádla a vesty zabezpečia pre účastníkov miestni spravovatelia, ktorí sa s nimi tiež radi podelia o svoje znalosti flóry a fauny týchto vodných tokov.

Prvou tohtoročnou novinkou je celodenný výlet na Žitný ostrov, ktorý zahŕňa exkurziu na Vodnom diele Gabčíkovo a popoludnie plné zábavy v akvaparku Thermal Corvinus. Dostal názov TurboVýlet odkazujúci na možnosť spoznať fungovanie obrovských vodných turbín zblízka. Získavanie vedomostí o jednom z najväčších vodohospodárskych projektov v Európe je doplnené o oddych na obľúbenom kúpalisku s termálnou vodou, ktoré je plné atrakcií pre deti a wellness možností pre dospelých.

„Individuálne prehliadky najväčšieho vodného diela na Dunaji nie sú verejnosti bežne dostupné. Vodohospodárska výstavba ich však ponúka organizovaným skupinám, preto sme sa rozhodli vypraviť autobus s nástupnými miestami v Piešťanoch, Trnava a Galante. Pre turistov, ktorí sa chcú dozvedieť ako táto viacúčelová monumentálna stavba funguje, je to jedinečná príležitosť. Bezstarostný výlet si užijú rodiny s deťmi, partie kamarátov a všetci, ktorí sa zaujímajú o technológie,“ pozýva na TurboVýlet Katarína Rohaľová z KOCR Trnavský kraj.

Autobusy sa na cestu na Žitný ostrov vydajú počas štyroch prázdninových sobôt – 13. a 27. júla aj 10. a 17. augusta 2024. Miesto je potrebné si zabezpečiť vopred kúpou lístka cez krajzazitkov.sk.

Na objavovanie prírodných krás Žitného ostrova je zamerané Ryžovanie zlata na splave. „V sprievode odborníkov spoznáme priamo z vodnej hladiny typickú dunajskú krajinu – ostrovy, lužné lesy, flóru i faunu. Splavovať budeme na desaťmiestnych nafukovacích kanoe so skúsenými kormidelníkmi,“ hovorí Petra Hencelová z KOCR Trnavský kraj.

Súčasťou týchto unikátnych letných splavov budú ukážky ryžovania zlata spojené s prezentáciou jeho cesty od zlatonosných žíl po Žitný ostrov. Každý výletník si vyskúša vyryžovať zlatinku pomocou ryžovacej lavice podobne ako za starých čias. Ryžovanie zlata na splave sa koná 13. júla a 17. augusta 2024. Lístky na tento zážitok sú taktiež v predaji online cez krajzazitkov.sk.

Celé leto premáva vždy cez víkendy a počas štátnych sviatkov Cyklobus od vody k vode. Vyráža z centra Dunajskej Stredy a od  Autokempingu Thermalpark DS k reštaurácii Nimród v Gabčíkove. Výletníci ho môžu využiť aj v prípade záujmu o posledné dve Cyklotúlačky po Žitnom ostrove. V rámci nich vďaka miestnym sprievodcom objavia vraky ťažných člnov uprostred lužného lesa, spoznajú históriu Medveďovského mosta a dozvedia sa aj o dôležitosti tohto úseku Dunaja počas II. svetovej vojny. Práve prostredníctvom dejinných udalostí, ku ktorým patrí aj povodeň v roku 1965, lepšie spoznajú okolnosti formovania tejto unikátnej krajiny.

Trnavská župa v priestoroch Divadla Jána Palárika v Trnave počas slávnostného galavečera odovzdala výročnú Cenu Trnavského samosprávneho kraja viac ako tridsiatim osobnostiam a kolektívom. Najvyššie župné ocenenie si z rúk trnavského župana Jozefa Viskupiča prevzalo 28 jednotlivcov a kolektívov, pričom súčasťou oceňovania bolo aj odovzdanie Ceny predsedu Trnavského samosprávneho kraja, ktorú získalo 13 jednotlivcov a kolektívov.

„Rozhodli sme sa opäť oceniť osobnosti, ktoré svojim prístupom, profesionalitou a zodpovednosťou vo viacerých spoločenských oblastiach života posúvajú náš región dopredu. Sme hrdí na to, že v Trnavskom kraji máme tak úspešných, inšpiratívnych a rešpektovaných ľudí v oblastiach, ktorých mimoriadny prínos k rozvoju kraja je nespochybniteľný. Sú to vedci, pedagógovia, lekári, športovci a ďalší, ktorí sa presadili a uplatnili doma aj vo svete. Tieto osobnosti vytvárajú kvalitné, atraktívne a prívetivejšie prostredie pre všetkých,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič, ktorý laureátom najvyššie župné ocenenie odovzdal.

Cena Trnavského samosprávneho kraja pokrýva sedem kategórií, a to školstvo, kultúru, šport, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, dopravu a občiansku spoločnosť. Udeľovaná je za prínos k rozvoju kraja v humanitárnej, charitatívnej, vedeckej, pedagogickej, kultúrnej, umeleckej, publicistickej oblasti, v oblasti sociálnej starostlivosti, verejnoprospešnej, podnikateľskej, technickej a športovej činnosti, ako aj za prejavy statočnosti, ľudskosti a hrdinstva. Súčasťou ocenenia je umelecké dielo a aj finančná odmena.

Tento rok získala ocenenie aj Viera Drahošová, archeologička, kurátorka, autorka publikácií a šéfredaktorka vlastivedného časopisu Záhorie, ktorá bola riaditeľkou Záhorského múzea v Skalici 27 rokov. V kategórií šport bola ocenená úspešná atlétka Viktória Forster, ale aj bývalý olympionik a medailista z majstrovstiev sveta, kladivár Libor Charfreitag. Cenu si prevzal aj kolektív urgentného príjmu Fakultnej nemocnice v Trnave, dekan Materiálovo-technologickej fakulty STU v Trnave Miloš Čambál, ale aj občiansky aktivista a politik Pavol Demeš.

Cenu predsedu TTSK si prevzala Zuzana Krištofíková, ktorá pracuje v zariadení pre seniorov Harmónia v Hlohovci. Jej snahou je neustále zlepšovanie podmienok pre klientov zariadenia ale aj pre zamestnancov, ktorí realizujú poskytovanie sociálnej služby v rámci svojich profesionálnych a ľudských možností. Ocenená je aj Dania Dietler, ktorá pracuje v Slovenskom červenom kríži – územný spolok Senica od roku 2018 ako garant a odborný pracovník Nízkoprahovej sociálnej služby pre rodinu a deti v Senici, o ktorej zriadenie a fungovanie sa výraznou mierou osobne zaslúžila.

Zoznam všetkých ocenených je zverejnený na webovej stránke.

Mená ocenených laureátov Cenou TTSK schválili krajskí poslanci na zasadnutí Zastupiteľstva Trnavského samosprávneho kraja, pričom nominácie mohla posielať aj verejnosť. Cena TTSK sa každoročne udeľuje za mimoriadny prínos k rozvoju kraja.