„STRETLI SME NEPRIATEĽA A ON SME MY“ je citát cieleného karikaturistického plagátu Walta Kellyho, ktorý v roku 1970 podporoval iniciatívu proti znečisteniu životného prostredia k prvému Medzinárodnému dňu Zeme. Podľa environmentálnych skupín mal tiež zmeniť ľudské správanie a vyvolať zmeny v politike.
Odvtedy ubehlo presne 54 rokov. Medzinárodný deň Zeme sa v súčasnosti oslavuje v 192 krajinách sveta.
Vznikol ako reakcia na rozsiahle a nepretržité poškodzovanie životného prostredia. Iniciátorom a organizátorom prvého Medzinárodného dňa Zeme sa v roku 1970 stal environmentálny aktivista a senátor Spojených štátov z Wisconsinu Gaylord Nelson. Pohnútkou k tomuto kroku mu bolo zhliadnutie ropnej škvrny s rozlohou 2 100 km2, ktorá sa vytvorila po výbuchu z ropného vrtu 10 km od pobrežia Santa Barbary v Kalifornii. Do mora sa dostalo 11 miliónov litrov ropy, čo zabilo viac ako 10 000 morských vtákov, delfínov, tuleňov a uškatcov.
Ľudstvo si mnohokrát dôsledky svojich činov neuvedomuje a tak nám v roku 2024 už doslova „horí za pätami“. Pritom obrat a obrovský kolotoč zmien v životnom prostredí spôsobila len pred 260 rokmi priemyselná revolúcia.
Ako sa to všetko začalo?
Priemyselná revolúcia začala sa v roku 1760 v textilnom, neskôr v potravinárskom priemysle. Zásahom do manufaktúrnej výroby zmenila demografickú štruktúru krajiny. Ľudia sa presťahovali do miest. Nasledovala industrializácia (spriemyselňovanie), ktorá postupne menila pôvodne agrárnu krajinu na krajinu priemyselnú. Dramatické zmeny v životnom prostredí nastali rozvojom dopravy a ťažkého priemyslu (strojársky, hutnícky, chemický, energetický). Od tempa rozvoja industrializácie závisí aj rast životnej úrovne obyvateľstva. Nastala deľba práce, ako na bežiacom páse sa rozvinula veľkovýroba, mechanizácia a inštrumentalizácia pracovnej sily a neregulované využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov.
Prudký rozvoj technickej a technologickej stránky výroby od konca 18. storočia viedol k ďalšiemu rozvoju vied a neskôr k vedecko-technickej revolúcii.
Život v 21. storočí
V súčasnosti máme znečistené a zamorené všetky biotické a abiotické zložky životného prostredia a Zem sa „pasuje“ s obrovským množstvom odpadov rôzneho druhu.
Dnes už vieme, že technický pokrok a neustále využívanie zdrojov našej planéty idú ruka v ruke s jej postupným drancovaním. Každým dňom sú dôsledky našich činov doslova viditeľnejšie a citeľnejšie v mnohých sférach nášho života.
Na jednej strane žijeme v neskutočnom blahobyte a luxuse, o ktorom naši predkovia ani nesnívali, na strane druhej si týmto spôsobom života devastujeme svoje životné prostredie a musíme znášať dôsledky v podobe rôznych neduhov od alergie, astmy až po mnohé ďalšie civilizačné a iné ochorenia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označuje znečistenie ovzdušia ako najväčšie environmentálne riziko pre zdravie ľudí v Európe.
Aj preto začali kolegyne z Referátu mobility v spolupráci s Odborom školstva Trnavského samosprávneho kraja s edukáciou stredoškolákov v oblasti udržateľnej mobility. Vzdelávacie aktivity zameriavame predovšetkým na interakciu so študentami prostredníctvom ich aktívnej participácie tak, aby vlastnou skúsenosťou a myšlienkami dospeli k novým vzorcom zmýšľania a zmenám vlastného dopravného správania v prospech ekologických riešení v doprave, predovšetkým nemotorovou dopravou a cestovaním prostriedkami verejnej dopravy.
Zo spätnej väzby študentov sa dozvedáme, že ich najviac zaujímajú novinky a trendy v oblasti udržateľnej mobility, ako napr. zdieľaná individuálna doprava (bicykel, kolobežka, auto), ale aj využívanie telematických systémov pri riadení dopravných tokov, parkovaní, inšpirácie zo zahraničia, predovšetkým samostatné autobusové pruhy a semafory pre autobusy.
Študenti pozitívne vnímajú činnosti, do ktorých sa môžu aktívne zapájať. Sami vytvorili koncept ideálneho mesta ako miesta na život pre všetky vekové kategórie. Ocenili aktivitu, vďaka ktorej sa dozvedeli o rozdieloch medzi cyklodopravou, cykloturistikou a kondičným bicyklovaním.
Najväčším „aha momentom“ sú pre nich práve inovácie v doprave. Mnohí priznávajú, že vôbec netušili, ako ich dopravné správanie ovplyvňuje nielen naše životné prostredie, ale predovšetkým zdravie jednotlivcov. Vďaka novým informáciám, ktoré nadobúdajú na vzdelávacom programe, sú ochotní svoje doterajšie spôsoby dopravy zmeniť a viac sa zamýšľať na svojím dopravným správaním v budúcnosti.
Je pre nás potešením, keď si študenti po našom programe uvedomujú, že ako spoločnosť nesieme obrovskú zodpovednosť za stav životného prostredia a začínajú konať.
Potreba „udržateľnosti“ životného prostredia aspoň v takom stave, aký máme, napriek všetkému neustále narastá. Stretávame sa s ňou v rôznych oblastiach života od udržateľnej módy, udržateľného stravovania bez mäsa a iných živočíšnych produktov cez životný štýl zero waste, ktorý nás povzbudzuje k tomu, aby sme sa snažili vyhnúť vytváraniu odpadu. Viacerí jednotlivci, ale aj firmy, organizácie a samosprávy už cielene využívajú udržateľné technológie a udržateľnú dopravu a snažia sa tvoriť udržateľné mestá a pracoviská.
Trnavská župa okrem tejto vzdelávacej aktivity realizuje aj ďalšie činnosti na ochranu a zveľaďovanie životného prostredia. Je súčasťou projektu LIFE IP na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorého kvalitu monitoruje aktuálne v Trnave, v Senici, v Seredi a v Topoľníkoch. Župa tiež každoročne od 2010 vyhlasuje súťaž Ekologický čin roka, do ktorej sa zapájajú občianske združenia, obce, dobrovoľníci, materské, základné a stredné školy s projektmi a aktivitami na ochranu životného prostredia a na zvyšovanie povedomia o ekologicky udržateľnom spôsobe života. V rámci vlastných dotačných schém a cez participatívny rozpočet podporuje projekty zamerané na ochranu životného prostredia, realizuje výsadbu drevín pri cyklotrasách a cestách II. a III. triedy.Je potrebné si uvedomiť, že blahobyt a ekosystémové služby, ktoré nám príroda v súčasnosti ponúka zadarmo, musíme zachovať aj pre naše ďalšie generácie.
Ing. Viera Múdra, Referát mobility TTSK