Kategória: Nezaradené

Ako funguje vodné dielo, na čo všetko je užitočné a aké profesie sú potrebné na jeho prevádzku? Aj na tieto otázky dostali odpovede žiaci dvoch stredných škôl, ktorí sa zúčastnili zážitkových exkurzií v Gabčíkove.

Cieľom spoločného projektu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), Vodohospodárskej výstavby, š. p. a Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) Trnavský kraj je inšpirovať mladých ľudí pri rozhodovaní o ich budúcej kariére. Pilotný program zameraný na techniku, hospodárenie s vodou a energetiku je realizovaný s finančnou podporou občianskeho združenia Vodohospodári. Žiaci župných škôl absolvovali prvé exkurzie v úvode októbra.

„Absolventi technických aj prírodovedných odborov sú na trhu práce žiadaní. Aj preto sme sa rozhodli upriamiť pozornosť študentov župných stredných škôl na atraktivitu oblastí, v ktorých môžu po absolvovaní takto zameraného štúdia pôsobiť. Podnet k premýšľaniu o budúcej profesii sme im sprostredkovali zážitkovou formou. Vidieť zblízka fungovanie plavebných komôr alebo nazrieť do vodnej elektrárne, ktorá nie je verejnosti inak prístupná, môže byť jedným z aspektov pri rozhodovaní sa o vysokoškolskom štúdiu,“ hovorí riaditeľ odboru školstva Úradu TTSK Stanislav Pravda.

Prvé dve exkurzie, ktoré v spolupráci s Vodohospodárskou výstavbou, š. p. a občianskym združením Vodohospodári pripravila KOCR Trnavský kraj, v prvej polovici októbra absolvovalo dohromady 130 študentov z SPŠ dopravná Trnava a SPŠ stavebná Trnava. Na lodi Kriváň sa preplavili cez plavebné komory Vodného diela Gabčíkovo a potom nazreli aj do jeho útrob. Priamo od odborníkov sa dozvedeli ako fungujú obrovské turbíny na výrobu elektrickej energie, ale aj to ako môže táto stavba zabrániť povodniam.

„Vodné dielo Gabčíkovo je jedným z najväčších projektov svojho druhu v Európe, okrem toho majú odborníci z Vodohospodárskej výstavby na starosti ďalších vyše 350 vodohospodárskych, hydroenergetických a inžinierskych stavieb po celom Slovensku. Na ich prevádzku a rozvoj sú potrebné ďalšie generácie profesionálov. Do projektu Zážitkové vzdelávanie sme sa zapojili preto, aby sme ich týmto spôsobom získali pre prácu, ktorá má aj v rýchlo meniacom sa svete určite budúcnosť,“ hovorí Peter Molda, generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba.

„Energetika a hospodárenie s vodou je pilotným programom nášho projektu Zážitkové vzdelávanie. Tešíme sa veľkému záujmu zo strany župných škôl. V budúcnosti im ponúkneme aj ďalšie programy zamerané na prírodné vedy, ale aj na služby, kultúru a históriu. Mladým ľudom týmto spôsobom predstavíme viaceré unikátnosti s cieľom vážiť si a byť hrdí na to čo naša destinácia ponúka a samozrejme so zámerom hlbšie spoznávať Trnavský kraj zážitkov,“ uzatvára Agáta Mikulová, riaditeľka KOCR Trnavský kraj.

Trnavský kraj pripravil v priestoroch Divadla Jána Palárika v Trnave jedinečnú konferenciu s názvom „Môže župa pohnúť so zdravotníctvom?“. Hlavným cieľom podujatia bolo diskutovať a hľadať riešenia o aktuálnych problémoch v zdravotníctve, ale aj o jeho výzvach a víziách. Konferencia o zdravotníctve (nielen) v Trnavskom kraji bola realizovaná v spolupráci so spravodajským portálom Ozdravme.sk

„Prvý ročník našej konferencie o zdravotníctve potvrdil, že aj župa môže pohnúť zdravotníctvom vpred. Z dnešných odborných diskusií vyplýva, že samosprávy majú silný potenciál prispieť k zlepšeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti v regiónoch. V Trnavskom kraji, keďže sa zdravotníctvo stalo županskou témou, to potvrdzujú reálne výsledky. Zmapovali sme potreby obyvateľov a určili sme si jasnú stratégiu. Iniciatívne sme sa znova stali poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, zabezpečujeme starostlivosť aj v nedostatkových špecializáciách ako je napríklad kardiológia, neurológia či diabetológia. Vytvorili sme dotačný mechanizmus pre všeobecných lekárov aj lekárov špecialistov, ktorým poskytujeme atraktívne príspevky na vybavenie, otvorenie novej ambulancie, či dokonca príspevok na bývanie. Dnes sme otvorene a odborne diskutovali o stave a vízii zdravotníctva v našom kraji aj na celom Slovensku. Za účasti predsedu Výboru NR SR pre zdravotníctvo, ako aj ďalších hostí môžem konštatovať, že zdravotníctvo je županskou témou, a je vôľou kraja presvedčiť, aby sa stalo aj tou premiérskou. Som presvedčený, že výstupy z konferencie môžu byť príkladom a hnacím motorom aj pre národnú úroveň,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Diskutujúci sa v prvej panelovej diskusii venovali témam o stave zdravotníctva v Trnavskom kraji, ale aj na Slovensku. Medzi diskutujúcimi bol trnavský župan Jozef Viskupič, predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Vladimír Baláž, predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michal Palkovič aj výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní SR Dajana Petríková. Hostia hovorili napríklad o vysokom vekovom priemere lekárov aj o financovaní poisťovní. Témou bolo aj rozširovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti prostredníctvom zdravotníckeho zariadenia Zdravá župa, v ktorej nájdu pacienti všeobecného lekára pre dospelých, ale aj ďalších špecialistov, ktorých je v kraji nedostatok.

Hosťom konferencie bola predstavená Stratégia rozvoja zdravotníctva na území Trnavského kraja v rokoch 2023 – 2027. Tvorbe stratégie predchádzala analýza dostupných dát, na základe ktorých kraj podrobne rozobral kľúčové výzvy pri zabezpečovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti pod vplyvom viacerých faktorov. Ide napríklad o dynamicky sa meniacu chorobnosť pacientov, ako aj vplyv zvyšujúceho sa priemerného veku zdravotníckeho personálu. Údaje boli tímom renomovaných expertov vyhodnocované na úrovni okresov, respektíve troch spádových regiónov (sever, stred a juh), v závislosti od úrovne podrobnosti dát. Stratégia pozostáva z analytickej časti, vízie a projektovej časti, pričom zverejnená je na webovej stránke.

Druhá panelová diskusia bola pod názvom „Čo si chce župa objednať od zdravotníctva…“. Vystúpila v nej riaditeľka odboru zdravotníckeho vzdelávania MZ SR Monika Jankechová, riaditeľka odboru zdravotníctva Úradu TTSK Lucia Šmidovičová a zástupcovia ústavného a ambulantného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Rozoberali témy ako vzdelávanie zdravotných pracovníkov, nedostatok sestier a medikov, či situáciu na zdravotníckych školách. Rečníci hovorili aj o platoch lekárov v nemocniciach, ale aj o dotáciách z Plánu obnovy.

 

 

Trnavský kraj pokračuje v ďalšej časti výstavby úseku Vážskej cyklomagistrály spájajúceho trnavskú automobilku Stellantis s obcou Zavar. Súčasťou 1,7-kilometrovej cyklotrasy bude aj lávka nad diaľnicou D1, pričom kraj už zhotoviteľom odovzdal stavenisko v prípade cyklotrasy aj cyklolávky. Súhrnná cena stavebných prác predstavuje 1,8 milióna eur, ktorá bude spolufinancovaná z Plánu obnovy a odolnosti SR.

„V súlade s našou štúdiou koncentrujeme výstavbu cyklotrás aj do okolí miest a obcí, aby na základe princípu hodnoty za peniaze vznikla plnohodnotná a udržateľná alternatíva dochádzania za prácou, školami či inými aktivitami. Cyklotrasa, ktorá prepojí Zavar a Stellantis je prvým krajským projektom, na ktorý sme získali prostriedky z plánu obnovy. Staviame ju od kruhového objazdu pri automobilke po začiatok obce Zavar pri Trnave. Aktuálne začíname vo výstavbe cyklomosta ponad diaľnicu D1. Vďaka vybaveniu všetkých potrebných povolení sme odovzdali stavenisko zhotoviteľovi skôr, čo znamená, že časť prác bude realizovaná ešte do začiatku zimného obdobia,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič.

Cyklotrasa bude vedená paralelne popri ceste III. triedy v úseku od kruhového objazdu pri automobilke Stellantis po začiatok obce Zavar. Zhotovovať ju bude spoločnosť CS, s. r. o., ktorá už odštartovala zemné práce. Výstavbu lávky ponad diaľnicu D1 zabezpečí konzorcium Swietelsky-Slovakia spol. s. r. o./Cb-mont s. r. o.

V ranej fáze výstavby cyklolávky prebiehajú práce na vybudovaní jej základov, čo si vyžiadalo dopravné obmedzenia na diaľnici D1. Tie spočívajú v zúžení vozovky v dĺžke 400 metrov pod súčasným mostom pri obci Zavar v oboch smeroch, pričom v predmetnom úseku je znížená rýchlosť pri zachovanom počte jazdných pruhov. Pri prejazde daným úsekom je potrebné venovať zvýšenú pozornosť dočasnému dopravnému značeniu.

Cena stavebných prác je súhrnne za cyklotrasu a cyklolávku stanovená na 1,8 milióna eur. Trnavský kraj na tento účel získal prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Dňa 10. októbra 2024 sme sa spolu so skupinou študentov zo Strednej odbornej školy technickej z Piešťan a Obchodnej akadémie zo Senice vydali na exkurziu do viedenského Aspernu, najznámejšieho udržateľného mestského ekosystému Európy. Naším cieľom bolo nielen spoznať moderné ekologické riešenia udržateľného mestského života, ale hlavne pochopiť, ako dokáže urbanizmus budúcnosti prispieť k lepšej kvalite života a ochrane životného prostredia.

O Asperne

Aspern, známy aj ako „Seestadt“ alebo mesto na jazere, je projekt, ktorý zameraný na vytvorenie udržateľného a ekologického prostredia pre svojich obyvateľov. Od začiatku svojho vzniku v roku 2007 bol navrhnutý tak, aby minimalizoval ekologickú stopu. Využíva obnoviteľné zdroje energie, ponúka rozvinutú sieť verejnej dopravy a podporuje ekologické formy mobility. Sústredí sa predovšetkým na zelenú a modrú infraštruktúru a nízkoenergetické budovy. Projektanti v tomto prípade mysleli na všetko. Vedeli, že v dnešnej uponáhľanej dobe je potrebné život obyvateľom uľahčovať a tak majú doslova na dosah ruky všetky potrebné zariadenia a služby pre svoj život, ako je škôlka, škola, obchody, kaviarne, reštaurácie, kancelárie, športoviská a iné.

Naše zážitky z návštevy

V rámci odbornej prezentácie a výkladu sme sa prechádzali po uliciach Aspernu, kde nás okamžite zaujala čistota verejných priestorov a množstvo prvkov zelenej a modrej infraštruktúry. Dôležitým prvkom a dominantou tejto mestskej štvrti je veľké jazero, ktoré nielen skrášľuje okolie, ale predovšetkým slúži  ako prirodzený regulátor teploty a celkovej mikroklímy územia v horúcich letných mesiacoch. Študenti boli fascinovaní využitím ekologických riešení v reálnom živote, predovšetkým systémom verejnej dopravy, ktorý zahŕňa rozsiahlu a funkčne prepojenú sieť metro – vlak – autobus. V Asperne veľa áut nezhliadnete. Zato v ňom nájdete viacero odstavísk a stojanov na bicykle. V tejto štvrti sú podporované alternatívne spôsoby dopravy, pri ktorých nevznikajú žiadne emisie.

Pre miestnych obyvateľov všetkých vekových kategórií sú v priestore mestskej časti vybudované viaceré športoviská so špeciálnym povrchom, prekvapením bol pre nás bazén pri obytnom činžiaku, lezecké steny, lanové preliezky, rôzne druhy zariadení na cvičenie a podobne.

Vzdelávacia hodnota pre študentov

Pre študentov bola návšteva Aspernu jedinečnou príležitosťou vidieť, ako môže byť mestské prostredie nielen funkčné, ale aj šetrné k prírode. Diskutovali sme o tom, ako by sa mohli podobné riešenia aplikovať v iných mestách v našom kraji, a aké sú výzvy spojené s implementáciou takýchto inovatívnych projektov. Aspern je živým príkladom toho, ako môžeme kombinovať moderný životný štýl s ekologickými princípmi. Zároveň je dôkazom, že udržateľnosť nemusí byť len cieľom, ale môže sa stať každodennou súčasťou života v meste. Naši študenti si odniesli nielen nové vedomosti, ale aj motiváciu prispievať k udržateľnejšiemu svetu a tvoriť si vlastnú zdravšiu budúcnosť.

Aspern je model, ktorý predstavuje prepojenie technológií, prírody a pohodlia, pričom všetky aspekty sú navrhnuté s ohľadom na našu planétu. Ukazuje nám, ako by mali mestské štvrte budúcnosti vyzerať v realite.

Aktivita v Asperne sa uskutočnila v rámci udržateľnosti projektu Clean Mobility z programu cezhraničnej spolupráce Interreg SK-AT a okrem zástupcov z TTSK sa jej zúčastnili aj zástupcovia a projektoví partneri zo spoločnosti BID, a.s.

Kreatívne centrum Trnava (KCT), ktoré oslavuje rok úspešného fungovania, otvorilo svoje ateliéry širokej verejnosti. Event sa niesol v duchu spájania a budovania komunity, ktorá pôsobí v kultúrno-kreatívnom priemysle. Návštevníci zažili zaujímavé prehliadky, výstavy, hudobné vystúpenia, kreatívne dielne aj workshopy. Nechýbala výstava textilných ilustrácií Martina Smatanu, scénická prehliadka KCT alebo aj rozhovory so zaujímavými  hosťami.

 

Trnavský samosprávny kraj spúšťa modernizáciu nasledovných úsekov ciest II. a III. triedy:

Cesta II/560 v obci Dolné Dubové

Modernizáciou prejde 300-metrový úsek prieťahu obcou Dolné Dubové v trnavskom okrese. Stavebné práce obnášajú kompletnú výmenu vozovky a v prípade potreby aj výmenu podložia. Investícia Trnavského kraja predstavuje 97-tisíc eur. Modernizácia potrvá približne jeden mesiac, pričom počas prác bude cesta prejazdná vždy v jednom pruhu a doprava bude riadená dočasným dopravným značením. Pri prejazde modernizovaným úsekom sa môže vyskytnúť zdržanie.

Cesta III/1337 v obci Zavar

V obci Zavar v okrese Trnava štartuje modernizácia prieťahu v dĺžke 1,5 kilometra, a to v úseku od kruhového objazdu smerom až po koniec obce smerom na Križovany nad Dudváhom. Pôvodná vozovka ustúpi novej, pričom na niektorých miestach bude vykonaná aj hĺbková rekonštrukcia. Stavebné práce potrvajú približne do konca novembra a počas nich bude cesta prejazdná vždy v jednom jazdnom pruhu. Trnavský kraj do tejto modernizácie investuje sumu 341-tisíc eur.

Cesta II/121 v obci Janíky

Trnavský kraj pokračuje v modernizácii cesty II. triedy v obci Janíky. Nadväzuje tak na minuloročnú rekonštrukciu tamojšou miestnou časťou Dolné Janíky. Tentokrát prejde modernizáciou úsek v dĺžke jedného kilometra od konca rekonštruovanej cesty z minulého roka po hranicu s Bratislavským krajom. Práce budú plynúť za čiastočnej uzávierky, čo znamená, že cesta bude prejazdná vždy v jednom jazdnom pruhu. Harmonogram prác je naplánovaný do konca novembra. V rozpočte Trnavského kraja je na modernizáciu cesty v Janíkoch vyčlenených 405-tisíc eur.

Cesta II/561 Veľký Meder – Okoč

Modernizovaný bude úsek za obcou Okoč a v dĺžke 0,5 kilometra končí na rozhraní predchádzajúcej rekonštrukcie cesty vo Veľkom Mederi. Od stredy 16. októbra sa okrem výmeny vozovky na niektorých miestach počíta aj s výmenou podložia. Práce sú naplánované predbežne do polovice novembra a stáť budú 134-tisíc eur.

Cesta III/1133 v obci Petrova Ves

V obci Petrova Ves spúšťa Trnavský kraj modernizáciu značne opotrebovaného úseku od križovatky s cestou II. triedy smerom na obec Letničie. Celková dĺžka modernizovaného úseku predstavuje jeden kilometer. Vzhľadom na stav vozovky sa okrem výmeny asfaltu bude v niektorých miestach realizovať aj výmena podložia. Stavebné práce, do ktorých TTSK investuje 501-tisíc eur, potrvajú do konca novembra, pričom zhotoviteľ počas prác zabezpečí prejazdnosť aspoň jedného pruhu.

Pri prejazde rekonštruovanými úsekmi vyzývame motoristov na rešpektovanie dočasného dopravného značenia.

V dňoch od 7. do 10. októbra sa v Bruseli uskutočnil 22. ročník Európskeho týždňa regiónov a miest aj za účasti Trnavského kraja. Podujatie bolo spojené so 162. plenárnym zasadnutím Európskeho výboru regiónov, a tiež s 20. výročím najväčšieho rozšírenia Európskej únie. Zastúpenie Trnavského kraja v Bruseli organizovalo v rámci Európskeho týždňa regiónov a miest diskusie na viaceré témy.

„Na európskom fóre sme opäť prezentovali svoje postoje a nápady, vďaka čomu náš hlas počuť aj v zahraničí. Témou boli demografické trendy, ktorým regióny čelia a ktorých vplyvy vytvárajú čoraz väčší tlak na riešenie problémov na lokálnej a regionálnej úrovni. Aby sme udržali vysokú kvalitu služieb pre obyvateľov, musíme inovovať, odkrývať ľudský potenciál a dostupnými prostriedkami prilákať a udržať talentovaných ľudí v regiónoch. Diskutovali sme aj o rozvoji talentov v automobilovom priemysle, ktorý je charakteristický pre Trnavský kraj. Našim európskym partnerom sme s hrdosťou odprezentovali úspešne zrealizované projekty spolufinancované z eurofondov. Všetkým sa opäť potvrdilo, že ich čerpanie má veľký zmysel pre rozvoj regiónov,“ povedal trnavský župan Jozef Viskupič.

Predseda Európskeho výboru regiónov Vasco Alves Cordeiro hostil národné delegácie desiatich členských krajín EÚ, ktoré pristúpili do Únie v roku 2004. Počas podujatia boli prezentované úspešné regionálne projekty z oblasti cestnej a cyklistickej infraštruktúry, kultúry, sociálnej starostlivosti a školstva, na ktoré Trnavský kraj čerpal nenávratné finančné príspevky z európskych zdrojov počas uplynulých programových období.

V rámci Európskeho týždňa regiónov a miest sa uskutočnilo 162. plenárne zasadnutie Európskeho výboru regiónov, na ktorom zastupoval Trnavský kraj podpredseda TTSK József Berényi. Výbor prijal uznesenie o stave regiónov a miest a vyzval Európsku komisiu na zvýšenie energetickej nezávislosti EÚ, dobudovanie európskej zdravotnej únie a zvýšenie investícií do zelenej a digitálnej transformácie v kontexte potrieb trhu práce.

Zastúpenie Trnavského kraja v Bruseli organizovalo workshop na tému participácie mládeže na verejnom dianí spolu s regiónmi Dánska, Maďarska a Nórska. Zúčastnení sa spoločne zamýšľali nad zmysluplným zapojením mladých ľudí do demokratických procesov a nad silnejšou spoluprácou medzi mládežou a regionálnymi aktérmi. Trnavský župan Jozef Viskupič sa na diaľku prihovoril účastníkom diskusie na tému kohéznej politiky v kontexte zabránenia odlivu mozgov z regiónov.

Trnavský kraj ako aktívny člen viacerých združení automobilových regiónov organizoval politický workshop k problematike rozvoja talentov v automobilových regiónoch. Diskusia bola zameraná na spôsoby hľadania, podpory a získavania talentov, ako aj rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov v sektore automotive.

Trnavský samosprávny kraj sa zapája do diania na európskej scéne prostredníctvom Zastúpenia TTSK v Bruseli. Podpredseda TTSK József Berényi zastupuje kraj v Európskom výbore regiónov, v medziregionálnej skupine pre automobilový priemysel CoRAI. TTSK je členom Združenia pre súdržnosť („Cohesion Alliance“), Združenia automobilových zručností („Automotive Skills Alliance“) a podieľal sa na vzniku Združenia automobilových regiónov („Automotive Regions Alliance“).

Bývalá piešťanská obecná elektráreň slúžila pôvodnému účelu až do 90. rokov minulého storočia. Dnes je národnou kultúrnou pamiatkou a medzinárodne ocenená rekonštrukcia ju premenila na kultúrne a spoločenské centrum s názvom Elektrárňa Piešťany, ktoré je nielen pokladom Piešťan, ale celého Slovenska. Vďaka projektu Okná do minulosti a budúcnosti sa teraz môžu návštevníci Elektrárne vrátiť v čase a pozrieť si aj také strojové vybavenie, ktoré sa už v budove nenachádza.

Virtuálna a rozšírená realita oživí v Piešťanoch dávnu históriu slávnej miestnej elektrárne. Projekt s názvom Okná do minulosti a budúcnosti prináša príbeh elektrárne aj elektrárenského sektora v pútavom vizuálnom spracovaní, ktoré zaručene vtiahne každého návštevníka. Na projekte Krajskej inovačnej a rozvojovej agentúry (KIRA) spolupracoval tím Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave, ktorý sa podieľal i na medzinárodne uznávanej a ocenenej rekonštrukcii elektrárne. Projekt podporila aj oblastná organizácia cestovného ruchu Rezort Piešťany.

„Príbeh piešťanskej elektrárne má viac ako sto rokov a teraz bude vyrozprávaný modernými technológiami,“ informuje Tatiana Nevolná, výkonná riaditeľka Rezortu Piešťany. „Návštevníci sa budú môcť vďaka interaktívnym tabletom pozrieť do minulosti aj budúcnosti, vypĺňať elektronické kvízy, sledovať časovú os, hrať interaktívne hry alebo hľadať skryté informácie v priestore Elektrárne. Virtuálne prvky sa dajú obmieňať podľa potreby návštevníkov. Prehliadka priestorov tak dostáva nový, futuristický rozmer. Elektrárňa Piešťany vďaka tomuto projektu opäť potvrdzuje svoje miesto medzi najväčšími atraktivitami nášho regiónu, ktoré pomáhajú rozvoju cestovného ruchu v oblasti pôsobnosti našej organizácie.“

Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič oceňuje okrem atraktivity aj vzdelávací rozmer projektu: „Spracovaný príbeh histórie takýmto spôsobom je nepochybne zaujímavý z hľadiska návštevnosti piešťanskej elektrárne, ako aj z pohľadu vzdelávania mladej generácie atraktívnou formou. Študenti môžu absolvovať komiksovú interaktívnu prehliadku v rámci školských programov, čo považujem za atraktívne a prínosné. Zároveň, interaktívna časová os je voľne dostupná záujemcom všetkých vekových kategórií. Na podpore tohto hodnotného projektu sa podieľa aj Trnavský kraj.“

Zástupca riaditeľa KIRA Marek Krnáč dodáva: „V rámci tohto projektu sme sa postarali o materiálovo-technické zabezpečenie vo forme najnovších okuliarov virtuálnej reality, príslušného vybavenia, o spracovanie a výrobu interaktívnej časovej osi s prvkami rozšírenej reality na vertikálnej časti hlavného schodiska. Predmetom projektu bola aj aktualizácia softvéru pre rozšírenú realitu do mobilných zariadení, aby mohli návštevníci vidieť 3D strojové vybavenie Elektrárne, ktoré sa v jej priestoroch už nenachádza. Okná do minulosti a budúcnosti vznikli s finančnou podporou KIRA v rámci Schémy pomoci pre oblastné organizácie cestovného ruchu. Prioritou KIRA je nielen podpora podnikania, ale aj sektorové inovácie v oblasti interpretácie kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu. V tomto prípade ide o podporu projektov v destinácii spravovanej Rezortom Piešťany. Mediálnu podporu poskytla Krajská organizácia cestovného ruchu Trnavský kraj.“

„Návštevníkom Elektrárne ponúkame rôzne formy prehliadok,“ nadväzuje riaditeľka Elektrárne Piešťany Katarína Hallová. „Po priestoroch sa môžu prejsť sami alebo s lektorom, ďalej je tu interaktívna komentovaná prehliadka v rámci školských programov, interaktívna komiksová prehliadka, no a teraz je ponuka bohatšia o prehliadku s virtuálnou a rozšírenou realitou. Táto najnovšia forma je primárne určená na lektorované prehliadky a školské programy s asistenciou našich pracovníkov. Atraktívny program sa zameriava na históriu elektrárne a Piešťan v ére rozkvetu za čias rodiny Winterovcov.“

Zoznámte sa: Elektrárňa Piešťany

Zrekonštruovaná priemyselná pamiatka zo začiatku 20. storočia je bývalá obecná dieselová elektráreň, ktorá fungovala od roku 1906 až do 90. rokov minulého storočia. V 30. rokoch po všeobecnej elektrifikácii Piešťan už obecná elektráreň nestačila zvýšeným nárokom. Budovu prevzala spoločnosť ZSE. Elektráreň pracovala ešte v roku 1945 pre škody spôsobené prechodom frontu. Distribúciu a transformáciu energie zabezpečovala až do konca 90. rokov. V roku 2009 sa Západoslovenská energetika, a.s. rozhodla revitalizovať budovu elektrárne pre širšie spoločenské využitie. Víťazný projekt študentskej architektonickej súťaže získal nielen šancu na realizáciu, ale aj medzinárodné uznanie. Elektrárňa Piešťany je zapísaná na zozname národných kultúrnych pamiatok.

Trnavský samosprávny kraj pozýva na tretí ročník konferencie o občianskej spoločnosti s názvom Spolu tvoríme kraj, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 24. októbra 2024 v priestoroch Divadla Jána Palárika v Trnave.

Podujatie otvorí trnavský župan Jozef Viskupič. Nasledovať bude panelová diskusia na tému Hranice slobody slova v občianskej spoločnosti a diskusia Petra Bárdyho a Rastislava Káčera s názvom Hranice slobody slova. Popoludnie odštartuje live nahrávanie podcastu Vedátor Samuela Kováčika a Jozefa Kleberca na tému Kritické myslenie ako imunitný systém spoločnosti. Záverečná diskusia bude zameraná na tému Význam a úlohy médií pre spoločnosť 21. storočia.

Pre záujemcov, ktorí sa chcú na programe zúčastniť, je potrebné sa zaregistrovať do 16. októbra 2024 prostredníctvom formulára na webovej stránke.

Podujatie organizuje Trnavský samosprávny kraj v spolupráci s KIRA – Krajskou inovačnou a rozvojovou agentúrou a Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

 

Po roku fungovania v zrekonštruovanej budove na Hlavnej 17, otvárame v sobotu 12. októbra ateliéry Kreatívneho centra Trnava pre verejnosť. „Počas celého dňa môžu návštevníci nahliadnuť do zákulisia tvorby našich ateliérnikov, sami si vyskúšať viaceré techniky tvorby a zažiť atmosféru, ktorá tu vládne,“ uviedla riaditeľka KCT Zuzana Bezáková. Celý deň sa ponesie v duchu spájania a budovania komunity. „KCT je jedno veľké spojenie ľudí rôznych profesií pôsobiacich v kreatívnom priemysle. Počas Dňa otvorených ateliérov chceme ľuďom ukázať, aké kreatívne spolupráce tu počas roka vznikli,“ priblížila tému podujatia Zuzana Bezáková. Od 10.00 do 17:00 budú pre návštevníkov pripravené kreatívne dielne, prehliadky, kultúrny program v podobe koncertov a výstav, live podcast, či trnavská premiéra filmu Ahoj leto!

 

Kultúrny program v átriu odštartuje hudobným divadielkom pre deti dvojica Ceruzko a Farbička. Neskôr bude pódium patriť skladateľovi a klaviristovi Tomášovi Köpplovi. Poobedie si v improvizovanej obývačke spríjemníme rozhovormi s našimi členmi a hosťami v podobe KCTalkov. Tému spojenia naplnia aj Petra a Kamila v podcaste Hurooonky, v ktorom sa delia o skúsenosti zo života v kreatívnom priemysle.

Milou rodinnou aktivitou bude premietanie filmu režiséra Martina Smatanu Ahoj leto! Krátka rodinná komédia mala premiéru na festivale animovaných filmov v Záhrebe, francúzsku premiéru mala v Annecy, kde získala aj cenu mladého publika. Cez leto sa film predstavil divákom na domácej pôde na festivale Fest Anča v Žiline, v Južnej Kórei, Izraeli či Fínsku, v septembri letel na Island, v októbri do Brazílie a nakoniec pristane v sobotu v KCT, kde film Martin po pár rokoch práce dokončil.

Kultúrny program zavŕši o 17:00 koncert Lash & Grey. Speváčka Kristin Lash – Kristína Mihaľová a gitarista Jacob Grey – Jakub Šedivý patria medzi najvýraznejšie mladé osobnosti slovenskej hudobnej scény posledných rokov. Lash&Grey sú príkladom spojenia, ktoré sa vďaka svojmu talentu a vášni k tvorbe dostalo z malej slovenskej dedinky na svetové pódiá.

V ateliéroch sa v sobotu bude tvoriť rôznymi technikami. V MAKUKI ateliéri si spolu s lektorkou Alenou Mazánovou môžete namaľovať efektný akvarelový obrázok na tému vtáčie variácie. Miro Mazán si pripravil aktivitu „Drevo, oheň, ostré nože!“ Ide o zábavku pre deti, ktoré budú spolu so skúseným rezbárom oživovať svoje kresby zvieratiek na dreve pomocou ohňa a oleja. V MAKUKI sa budú odohrávať aj Kuchynské dobrodružstvá s vlkom Ferim. Pôjde o autorské čítanie detskej kuchárky ilustrovanej Žanetou Aradskou. Čítanie bude spojené s kreslením. Na programe budú počas soboty aj dve scénické prehliadky. Zákutia meštianskeho domu na Hlavnej 17 predstaví návštevníkom dvojica Zdenka Mačaiová a Martina Andrisová z kreARTivum.  Počas celej soboty bude prístupná aj výstava ilustrácií režiséra a animátora Martina Smatanu „Rok dobrých správ“.